Pre vás

Nepýtaj sa, čo svet potrebuje, spýtaj sa sám seba, vďaka čomu ožívaš.

A potom choď a rob to.

Pretože, čo tento svet potrebuje,

sú ľudia, ktorí ožili.

Harold Whitman

https://www.youtube.com/watch?v=XD22185zSlA

Verte, že ja vás oživím:)



jankag888@gmail.com
Autorské právo
Články môžete publikovať len s mojim súhlasom
a s aktívnou adresou na môj blog.

Aby si bol krásny, zastav sa: minútu pred zrkadlom, päť minút pred svojou dušou a pätnásť minút pred svojím Bohom. Horatius


nedeľa 10. júna 2018

Ako sa zaváralo


U nás sa zaváralo každý rok, od malička si pamätám moju mamičku, ako stále zavárala. Bola to starostlivá generácia, aj generácia mojich starých rodičov, prežili vojny, strach o prítomnosť aj budúcnosť. Boli naučení si dopestovať, alebo nazbierať rôzne plodiny a plody a čo sa dalo, tak uskladniť na zimu, aby bolo čo do úst. Vtedy chémia nebola taká rozvinutá ani populárna, preto recepty boli prírodné.

Dva z nich vám teraz prezradím.
Máj bol horúci a tak všetko akosi skôr dozrieva a preto je najvyšší čas začať zavárať.

Marhule.
S rodičmi sme kedysi chodili na Dolniaky do marhuľových sadov miestnych gazdov naoberať za debničky marhúľ. Už som to aj písala. Keď sme boli na strome, mamička mi vždy hovorila: "Babuľka, riadne sa najedz marhúľ." Za tie zjedené sa neplatilo :) Ale domáci s tým už počítali.
V televíznych novinách ukazovali, ako ľudia už marhule oberajú. Už sú zrelé. My sme išli na oberačku do Billy, mali celkom výhodnú cenu.
Pár pohárikov sme zavarili ako kompót. Máme radi jeden koláčik práve s takýmito zavarenými marhuľkami.





Ostatné som nakrájala na malé kocky a bude z nich marmeláda. A na tú vám prezradím recept.
Za odmenku som dostala zemiakové srdiečko:) Reťaz pod doskou je ešte z Vianoc, nech sa rodina drží pokope a pomáha si. 


Najlepšie sú neprezreté marhule, lebo obsahujú veľa pektínu, ktorý želíruje marmeládu. Žiadne chemikálie na želírovanie.
Na 1500 g marhúľ ide 1000 g kryštálového cukru. 

Marhule nakrájame na kocky a presýpame ich cukrom. Na vrch dáme súvislú vrstvu cukru. 
Keby som chcela z cukru urobiť anjela, tak neurobím. Aký úkaz :)                 👇


Nádobu zakryjeme a necháme v chlade stáť do druhého dňa. Cukor sa rozpustí 
a ovocie osladí. 


Túto zmes potom varíme dovtedy, kým sa zmes prestane peniť a môžeme na tanieriku skúsiť, či je dosť želírovaná. Urobíme v marmeláde cestičku, ak sa nezleje, je hotová. 

Takto si to samé bubloce a ani sa nepripáli. My sme dali variť do hrnca s hrubým dnom na najnižší plameň.
Sem tam treba prísť premiešať.


Teplú marmeládu dáme do pohárov, uzatvoríme a na pol hodinu dáme hore dnom, kým sa nesterilizuje aj viečko. Potom otočíme dole dnom až do vychladnutia. 
Poháriky odkladám z marmelád z Lidla. Z čiernych ríbezlí je výborná. 




Ríbezle.
Aj tie začínajú mať svoju farbu, no ešte sú nedozreté. Ale prírodný recept starých mám vám dám. 



Tu sa pektín na želírovanie získava zo stopiek. Takýto lekvár je skutočne ako želé. 


Včera som zase čistila jablká. Dnes si už pochutnávame na výbornom koláčiku. Ideálne je, keď si postrúhané jabĺčka zavaríte aj s trochu cukrom. Na koláč máte hotové. Neviem, či som už písala tento recept, tak pre istotu:


Výborný je, keď je zachladený. Mamička ho pekávala na chate a keď sme v lete prišli, tak bol osviežujúci. Namiesto zmrzliny.

Namiesto alobalu používam papier na pečenie. Do postrúhaných jabĺčok som zamiešala aj hrozienka.


Malá ľudová kuchárka - zdedila som po starej mame. Máme aj veľké vydanie. 



A že reklamy neboli. Aj v takýchto malých knižočkách. 









Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára