poradca Feng shui: Prírodné primitívne geniálne staviteľstvo

Natrafila som na kanál na You tube, ktorý mi pripomenul moje detské prázdniny. Nájdete ho pod článkom.

Keď sme boli malé deti, dievčatká, tak sme sa hrali s bábikami. Ale najradšej som mala na tej hre o mamičku budovanie stanov. To som zbožňovala. Do zeme sme urobili dieru, do nej sme postavili hrubší papek a cezeň sme prehodili deku. Štyri konce deky sme napli a zaťažili veľkými kameňmi a aj boky napli a zaťažili kameňmi.
Z jednej strany sme mali otvor do stanu. Na zem v stane sme si dali deky, vankúše, bábiky, maškrty a tak sme sa hrali na mamičky. Pre mňa hra na mamičku bola budovanie stanu :)

(A samozrejme vecičky pre bábiku. Prezliekanie a vytváranie nových kombinácií oblečkov.)

S rodičmi sme chodievali stanovať do Dudiniec alebo na Zemplínsku šíravu. Obyčajne dve rodiny.

Aj to som mala veľmi rada. Rodičia postavili stan, ja som asistovala ako som vedela. Ocinko vykopal okolo stanu jarok, aby nás pri daždi nazaplavilo. Potom vykopal vedľa veľkú jamu a zakryl doskami a zaťažil skalami. To bola chladnička na potraviny. Potom z dosák a hrubých konárov pozbíjali lavice a stôl. Mamička dala igelitový obrus
a mohlo sa stanovať. No a samozrejme ohnisko nesmelo chýbať. Ja som mala najradšej pečené zemiaky z pahreby. Len som si ich posolila a papkala.

Takto sa kedysi stanovalo na lúke v Dudinciach. Aj pod stolom som sa vedela prehrať.
Na Dudince som sa vždy tešila, lebo pred plavárňou bol novinový stánok a mamička mi tam vždy kúpila malú bábiku s nejakým príslušenstvom, malinkým kočíkom, alebo vecičkami a s tým som sa prehrala celú dovolenku.

Ten drobec na zemi som ja, z novín mám čiapku a na zemi niečo robím.
Tu sme už mali väčší stan.

Už sme mali pri stane aj nepremokavú plachtu s napínacími tyčkami a lankami.

A Oktáviu. Takto sa stanovalo na Zemplínskej šírave kedysi.

Lúka, stan a voda.

Tu sme boli v Dudinciach v chatke.

Milé, však?

Už som pomaly rástla do mier 90 - 60 - 90 😚

Mohla som mať tak 10 rokov

Tu sme už mali nové auto Škodu 100, vtedy najnovší typ,

opäť na Zemplínskej šírave, aj ako veľká slečna som rada chodila s rodičmi stanovať.

Cestou domov nám ocinko kadečo poukazoval, jaskyne, hrady, zámky.

Ten duch za mnou je on, ... môjho srdca šampión 💕

ani títo už nežijú, mamička 💗a ich priatelia, nebudem ich ukazovať

žiadna komercia, príroda, voda, stany

Boli to pre mňa vždy dobrodružné prázdniny. Rodičia mali k prírode blízko, tak sa kedysi žilo. Takže pre nich bolo jednoduché sa vynájsť v prírode, na stanovačke. Hoci sme bývali v meste, stále sme boli u starkých v záhrade, na poli, stále sme chodili do hôr na túry a opekať, zbierať čučoriedky, maliny, lieskovce, hríby. Rodičia si to odniesli zo svojho detstva a odovzdávali to nám. Ako oni si zlepšovali vybavenie na stanovanie, tak aj my sme chodili stanovať s deťmi, už samozrejme s iným vybavením. Aj naše deti to mali radi. Aj keď už bola Zemplínska šírava komerčnejšia, stánky, požičovne, diskotéky, atrakcie. Už to bolo súčasné. Ale aj my sme boli už iná generácia, súčasná :) Vyhľadávali sme na dovolenkách rušné zábavné prostredie.

Zemplínska šírava, náš nový Favorit na poradovník, aj stany už boli komfortnejšie.

V okolí vidno ešte staré žiguliaky (ruské automobily kedysi u nás považované za vysokú kvalitu), neviem, či tam nevidno ešte aj Wartburg a starú Daciu :)

Už vidno, že to bola iná doba ako za mojich detských čias.

Zemplínska šírava 1990

Zažili sme tam aj riadnu búrku, až takú, že sme museli držať tyčky od stanu, aby nám ho víchor nezobral, to si deti dodnes pamätajú. Pardon, už dospelí ľudia. To bola nezabudnuteľná noc v stane.

Ráno sa počasie upokojilo a vyšla nad priehradou dúha.

Chodilo sa aj na chaty, na Domašu, na Richňavu, do Kremnice na rodičovskú chatu, na našu chatku a najviac k moru. Morskú vodu a morský vzduch potrebuje každý, aj tí, ktorí o tom nevedia.

Len sme predali štafetu dovoleniek od našich rodičov k našim deťom. More je samozrejmosť, ale čo nie je samozrejmosť v dnešnej dobe je stanovanie a naši mladí sú na to komplet vybavení. Z toho mám radosť. Vnúčik to zažíva tiež.

Blížia sa pomaly prázdninky. Je načase myslieť, aké dobrodružstvá zažijú vaše deti.

Možno vás bude inšpirovať tento kanál na You tube a v záhrade vytvoríte pre deti alebo aj pre seba nejakú skrýšu. Kto potrebujete do života živel drevo, postavíte si pri strome prístrešok. Kto potrebujete živel vodu, postavte si prírodný bazén. Kto potrebujete živel oheň, skúste si ho sami vykresať, vo videách vám to domorodci ukážu. Oheň je jediný živel, ktorý dokáže človek vytvoriť. A kto potrebuje živel kov, tak neviem, urobte si skrýšu v starom aute :) Kto potrebujete živel zem, postavte si zemľanku a budete sa chodiť do nej liečiť.

Ako? Títo domorodci vám to ukážu:

geniálne prírodné postupy, neviem sa vynadívať, až mi hladia dušu ...

Ja tiež vytváram v jednej časti záhradky čo príroda dala a veľmi ma to baví.