Potulkami prírodou som si uvedomila, ako čas rýchlo letí. Niekedy tak rýchlo, že ani samotná príroda nevie, či má rásť ako na jeseň, alebo ako na jar.
Veď sa len pozrite, našla som jesienku. Milá jesienka, ešte je leto. Jej je to jedno, ona si už vábi svojich obdivovateľov svojou krásou. Ale pozor - je jedovatá, nechytať! Zatiaľ je jej ako šafránu, bola jedna osamelá. Ona vie, že je šafrán.
Veď sa len pozrite, našla som jesienku. Milá jesienka, ešte je leto. Jej je to jedno, ona si už vábi svojich obdivovateľov svojou krásou. Ale pozor - je jedovatá, nechytať! Zatiaľ je jej ako šafránu, bola jedna osamelá. Ona vie, že je šafrán.
A tu hľa, mladá pŕhľava. Má pocit, že prišla jar. Zapršalo, zasvietilo, tak hybaj na svetlo Božie. Zajtra si z nej nastrihám, aj mňa zaskočila nepripravenú bez nožníc a rukavíc.
A či sme niekedy nezbierali šípky po prvých mrazoch? Milé šípôčky, ešte nemrzlo a vy ste už prezreté. Normálne som sa najedla sladučkej dužiny a tie tvrdšie som obrala na sušenie. V zime bude výborný čajík.
Sladučké slivky, zo spodku sú už obraté. Videla som mamičku s malým dievčatkom ako sa márne načahuje za nimi, boli vysoko. Dala som im môj vyrobený rázštep a tak mali sladučký obed. Bolo poludnie.
U starých rodičov v záhrade bolo veľa sliviek a rôzne druhy, ringloty, bystrické, ...
V septembri sa stromy triasli, slivky popadali do pokosenej trávy a my tri generácie dievčat - staré mamy, mamička a ja - sme ich zbierali do vedier. Mala som to rada, lebo pri zbieraní sa všeličo pospomínalo, ako sa kedysi žilo. No a slivovička musela na gazdovstve byť:)
V septembri sa stromy triasli, slivky popadali do pokosenej trávy a my tri generácie dievčat - staré mamy, mamička a ja - sme ich zbierali do vedier. Mala som to rada, lebo pri zbieraní sa všeličo pospomínalo, ako sa kedysi žilo. No a slivovička musela na gazdovstve byť:)
A čo na to jabĺčka? Tešia sa a posielajú srdiečka. Lebo oni najlepšie vedia, že jeseň prichádza ...
Napíšte mi: jankag888@gmail.com
S láskou
Janka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára