Všetko spieva, len duša je ticho

Čítam zaujímavú knižočku - Marcelka z hor 2 - od Věry Keilovej. Tú Marcelku by som raz chcela ísť navštíviť. Darí sa mi dosť dobre oddeľovať samú seba od programov, ktoré by mi chceli strpčovať život. Ale niekedy sa do nich ponoríte ani neviete ako. Potom sa človek chytá rozumu a ten mu radí a radí, ale rozum nevie, ako to dopadne. Treba sa stíšiť, nevšímať si myšlienky, nech si niekde v pozadí idú. 

Uvedomiť si sám seba, že predsa tie programy nie som ja. Nebudem sa nimi riadiť, nebudú sa ma dotýkať. Nebudú ma iritovať. Nebudú ma ničiť. Nebudem pre ne v smútku, či v depresii. To sú všetko programy, nie my. My sme duša, bodka. Duša vie, čo je kedy potrebné, ako a kadiaľ nás má viesť. Len sa treba stíšiť, nič nevnímať, len ticho a ja. Lebo to ticho som ja.

Môj ocinko, keď sme chodili k moru, tak rád ležal na vode a nechal sa len tak aj hodinu unášať vlnkami. Smiali sme sa, že zase leží na vode. Robil to rád. No a čuduj sa svete, ja to robím tiež. 

Ľahnem si na vodu a som šťastná. Som sama so sebou. Nevnímam svet pod vodou, nevnímam svet na brehu, ani na oblohe. Len som. Je to blažený pocit. Ten blažený pocit som ja, duša a duch. 

Ani nemusím byť pri mori, viem si to navodiť, predstaviť.

Ako píše autorka, nemáme sa hanbiť za priblblý blažený úsmev. Je to naša podstata. Pripomenulo mi to moje detstvo. Od malička som sa rada usmievala, len tak. Bolo mi dobre, dobre samej so sebou.
Hodiny som sa dokázala sama prehrať s hračkami a mala som svoj svet. Keď som išla do školy, pán učiteľ Plander z Kremnice ma volal vrtielko. Stále som sa v lavici vrtela a usmievala. Na druhom stupni si môj úsmev všimli aj iné učiteľky a bolo zle - nedobre. Dohovárali mojim rodičom, že sa im cez hodinu vysmievam. Chápete to? Takto sa ničí napojenie dieťaťa na dušu.
Ale nepodarilo sa im to. Aj ako stará mama si s vnúčikom pohmkávam a usmievam sa. Niečo robíme a spievkame si hmkaním, to si spievajú naše duše. 

Alebo takýto blažený pocit a nič inšie mám v záhradke. Aj keď sčasti mi k tomu pomáhajú aj vonkajšie veci, ako krásne a voňavé levandule a oleandre, tie myšlienky stišujú, upokojujú a môžem počúvať ticho mojej duše. Je dobré mať svoje obľúbené miesta, kde viete mať takýto tichý krásny pocit. Všetko ostatné je hra, programy, naše predstavy o živote, o sebe, vôbec predstavy, ktoré nie sú reálne a očakávania, ktoré nás len dovedú ku sklamaniu. Túžby, ktoré nám tlačia na strunu a na slezinu a kolená. A nakoniec nám vytvoria silením prekážku. Alebo nás dovedú do rôznych závislotí.

Nechajte to tak, nech si život plynie. Každý náš zásah vytvára len ďalšiu a ďalšiu karmu, stále a stále príčinu a následok. Nezasahovanie je plynutie. Je ležanie na vode a nechanie sa hojdať vlnkami. Všetko je to cvik a uvedomenie si seba samého a svet programov. 

Všetko spieva, more spieva, vtáčiky spievajú, včielky spievajú, len naša duša je ticho. Započúvajte sa do jej blaženého ticha a zabudnite na programy. 

Aj mne pod oknami všetko spieva
 - drozdík priam trilkuje, v diaľke si hrkútajú hrdličky, bzučia včielky ...

Nuž áno, spieva si pieseň radostnú, keď mi chodí na ríbezle :)

A vyspevuje ako škovránok, ale ja mu to nezhltnem :)))

Keď mi príde pod okno trilkovať, tak mu pustím túto nahrávku,

to sa bude čudovať ... 😂

(Záhradka je stále rozkopaná, lebo projektanti nestíhajú robiť

a naša palma je chudiatko v suteréne.

Drozdí škovránok sa najedol, ale aj mne niečo nechal :)

Aj krásne levandule si spievajú vo vetríku svoju voňavú pesničku

a večer, keď otvorím okno, to je harmónia vôní ...

Mám ich viac druhov, tieto prvý raz kvitnú a sú vysokánske a silné

a tiež krásne voňajú, musela som ich dať do ohrádok, aby mali oporu.

Spev včielok pod oknami

Milý náš trilkovač, darmo mi každý deň pod oknom vyznávaš lásku,

ide ti cez žalúdok, však?

Tvoje ríbelzličky sú už v mrazničke.

Ale na stromčeku som ich pre teba ešte nechala. 

Veď za to mi aj dnes krásne trilkuješ :)

V Kauflande mali lacné banány aj broskyne. 

Broskyne som zobrala na zavarenie,

mám rada, keď je z čoho piecť koláč a nemusím 

utekať do obchodu. 

Zatiaľ čo sa broskyne na sporáku zavárajú, 

pripravujem domácu zmrzlinu. 

Rozmixovala som ríbezle, prepasírovala, aby neboli jadierka, 

pridala banány a broskyne, dosladila podľa chuti cukrom. 

Môžete si rozmixovať ovocie podľa chuti, napríklad jahôdky. 

A osladiť medom alebo na čo ste zvyknutí.

U nás doma u rodičov sa hovorievalo, že cukor je dobrý na pevné kosti.

Teraz to veda vyvracia. Ale povedzte, čo nám chýbalo?

Akurát rybí tuk - bŕŕŕŕŕŕŕŕ  :)

Vyšľahala som dve šľahačky s vanilkovým cukrom.

A už len lyžicou premiešala.

Kelímky od smotany som ani neumývala, 

rovno som ich využila na zamrazenie zmrzlinky. 

Ostatnú masu som naliala do kelímku od zmrzliny.

A tu sú naše broskyňové kompótiky. 

Keď sa povaria, tak ich nechám v tej horúcej vode prikryté až kým nevychladnú. 

Vyšlo nám 13 pohárov. Pre našu spotrebu to stačí.

Ak idete stavať dom, rekonštruovať  interiér či založiť záhradu, nemala by som pri tom chýbať.  Po odovzdaní projektu pochopíte prečo a budete radi, že ste dali na moje slová. 

Budem sa na vás tešiť.

S láskou

                       Janka 


jankag888@gmail.com