K nám už môžu prísť Vianoce. Kapusta je v súdku. Cvikla je zavarená. Hríbiky sa sušia.
Dnes sme boli na hubách. Aj keď hory vidíme z okna, kým tam človek prejde, tak je to slušná túra.
Ale príroda za to stojí. Krásne hory, lúky, krásny výhľad na celú Banskú Bystricu. Počasie celý čas vydržalo, len cestou domov začalo liať. Ale košíky boli plné, tak nám to bolo jedno.
Banská Bystrica je v náručí krásnych hôr všade, kde sa pozriete.
Veľké košaté stromy, tam je krásna energia.
Aká je to radosť, keď nájdete zdravé hríbiky.
Aj takýto úlovok.
Na mieste ich hneď očistím handričkou alebo nožíkom.
Doma unavenému sa ľahšie dočistí.
A zároveň robím earting, uzemnenie.
Nohy treba izolovať od chladu a vlhka.
Na hríby nosím gumenné čižmy s drapákmi, aby sa mi nekĺzalo
a do nich si obujem dvoje teplé ponožky, aby som mala nohy v teple.
A nepremokavú vetrovku s kapucou.
No earting môžete robiť rukami.
Hríbiky treba uvoľniť z trávy, z nahrnutej zeminy
a pritom svoje starosti odovzdáte mamičke Zemičke.
U mňa uzemnenie vyzerá takto :)))
Ako keď necháte dieťa sa hrať v zemi.
😊
Hríbik treba starostlivo odhrnúť a potom odkrojiť,
aby sme nepoškodili podhubie.
Vidno, že sme v Tatrách.
Jesienky krásne kvitnú.
No netreba ich chytať, sú jedovaté.
Tak pozor na deti a na psíkov.
.................
Do hôr nikdy nechodievajte sami. 👫
Ja mám so sebou vždy aj píšťalku, aby medvede o nás vedeli 👀
a mobil na záchranku.
Aj tabletku nitroglycerínu na prvú pomoc.
..................
Doma rovno do teplej sprchy a potom čistiť, krájať a ukladať na sušenie.
Hneď sme si urobili z masliakov na cibuľke praženičku, to je pochúťka, mňaaaam...
K tomu tekvicový chlebík a naše paradajky.
Plný stôl z dnešného zberu.
A takto sušíme.
Sušiaky na prádlo a nová umytá murárska sieťka na omietky.
Aj tu sú naše drobčeky :)
S cibuľkou v sladkokyslom náleve.
Stretli sme aj kravičky na paši.
Hneď mi to pripomenulo detstvo a starkých.
Ešte aj tie ich lajná v tráve mi voňali mliekom.
Jeseň v našich horách.
Výhľad na mesto a na Kremnické vrchy.
Ešte sa chystáme na šípky, ale počkáme, až udrú prvé mrazíky. Vtedy sú na zber najlepšie.
Tak ako ma vychovali rodičia a k čomu ma viedli, tak v tom aj pokračujem.
Vždy sme chodili na hríby, na čučoriedky, na lieskovce. U nás vždy všetkého bolo, aj peňazí, ale na zber v horách sme nikdy nezabudli. Bola to a aj je radosť pre dušu. Vidím to na sebe, čo mi rodičia vštepili, tak to tam aj je. Dôležité je učiť svoje deti spoznávať prírodu, porozumieť jej a pomáhať jej.
Len tak môže ľudstvo existovať. Príroda dá organizmu presne to, čo potrebuje. Ona je veľmi múdra a empatická. Vážme si ju.
A vy sa nemusíte obávať, že nemám na vás čas. Ja stíham všetko:)
Môžete mi napísať, rada vám pomôžem jankag888@gmail.com
Budem sa na vás tešiť.
Janka
Toto viem pre vás urobiť:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára