využitie prírodného materiálu, ktorý je v našom okolí na pestovanie jedlých rastlín, alebo na stavbu obydlia.
A tak to robím aj ja. Začala som budovať bylinkovú špirálu. Vyrýľovala som kruhovú jamu. Do nej som dala konáre zo zlatého dažďa. Aj tak ho bolo treba ostrihať, aby na jar pekne zakvitol. Konáre pod zemou sa budú pomaly rozkladať a vzniknú z nich dve osožné podmienky pre rast byliniek. Jednak dobré hnojivo a jednak teplo, ktoré vzniká pri rozklade biomasy.
Na konáre som nasypala humus, ktorý vznikol z vlaňajšieho odpadu a celé to zasypala pôvodnou zeminou.
Je to kolobeh bez odpadu.
Moji starí rodičia na gazdovstve mali takýto bezodpadový kolobeh vo veľkom. Len to nebolo pomenované. Stačilo im vedieť, že keď dávaš, tak dostaneš. Keď sa o pôdu staráš, tak sa ti bohato odmení. Nikde neboli žiadne skládky odpadu, lebo všetko sa zužitkovalo. Pôda bola ich živiteľkou, ich chlebodarcom, preto sa k nej správali s úctou. Ich polia a záhrady boli obrobené a čistučké.
Stále o tom píšem a cielene, lebo náš technický pokrok koncentroval ľudí
z dedín do miest. Odtrhol ich od pôdy. Majú plat a obchodné reťazce. Veľké nákupy, veľké odpady. Mlieko nám dáva obchod, nie kravička a jabĺčka sú zo zelovocu, nie zo stromu.
Videli sme to aj včera. Obchody boli cez cirkevný sviatok u nás zatvorené len jeden deň. Ale ľudia nevydržali bez nákupov, tretina národa išla nakupovať za hranice. Nie že by si vychutnali s rodinou pobyt v prírode.
Tak aký vzťah k matičke Zemičke?
Nájdite si na seba chvíľku času a osamote o sebe popremýšľajte, aký život to vlastne vediete.
Či je to váš život, alebo je to zakódovaný program obchodných spoločností, ktoré zo všetkých strán tlačia na väčšie a väčšie zisky. Na väčšie a väčšie drancovanie matky Zeme a tiež jej znečisťovanie dopravou jabĺk cez polku Zeme, keď my ich tu máme svoje. A zdravé, krásne zrelé. Samozrejme, svetové obchodné reťazce dodávajú do svojich sietí svoje produkty. Ale my ich nemusíme kupovať.
Tiež - byť sebestační v poľnohospodárstve je základ prežitia každého štátu, každej rodiny. Nemôžeme sa spoliehať na dovoz. Pozrite na Rusko. To, čo sa
u nás rozbilo, tam sa intenzívne buduje.
No aj v mestách môžeme veľa pre matku Zem urobiť.
Stačí nakupovať triezvo. Nakupovať z miestnych zdrojov, aby lode a kamióny neznečisťovali našu Matku. A stačí svoj odpad z domácnosti posunúť na recyklovanie, nie na skládku. Poctivo odpad triediť a ukladať do kontajnerov na triedený odpad. Už aj na odevy sú kontajnery, alebo ich darovať. Neplytvať
s vodou, s elektrikou, s kúrením. My máme sprchovací box, je to oproti vani veľká úspora vody.
A čo náš odpad v kúpeľniach?
Youtuberky, aký príklad dávate mladým slečnám, keď na jednej strane ukazujete, ako sa zdravo stravujete a po bio raňajkách si sadnete na hodinu pred zrkadlo
a nanášate na svoju mladú tváričku chemikálie, jednu vrstvu za druhou. Nakoniec ich prestriekate tužidlom, aby vám maska nespadla.
Viete, aký humus si na seba dávate? Toxikujete si rovno krvné riečište. A keby len to svoje. Ale večer tie vrstvy chemických látok spláchnete a poškodzujete riečište našej trpezlivej matky Zeme. My jej deti sme od jej riečišťa závislé. Cuckáme jej vodičku a chceme ju cuckať zdravú.
Milé dievčatá a dámy, zamaskované tváričky už nie sú trendy. Svetové celebrity začali uprednostňovať prirodzenú krásu pred dekoratívnou kozmetikou
a prírodnú telovú kozmetiku. Akoby svet zrazu zmúdrel. Mám z toho dobrý pocit. Škoda, že až teraz, keď pijeme vodu s nanočasticami plastov, ktoré sa pridávajú aj do chemickej kozmetiky, ktorú splachujeme kanálom a čističky vody ich nevedia odstrániť.
Každý sám od seba začnime pomáhať a skultúrňovať svoje okolie. Začnime sadiť potraviny. Aj na sídliskách v okolí panelových domov sa dajú sadiť bylinky, zelenina, ovocné kríky, nízke ovocné stromčeky. Vo svete to takto už úspešne funguje. Vaše deti pri hrách vonku si radi sami odtrhnú z kríčka živé ovocie. Viem to, deťom od susedov som dala moje cherri paradajky, keď som ich oberala. Viete ako ich chutili? Aj maličkým chutili, aj školáci len tak mľaskali.
Keď som bola ja maličká, tak jedlo rástlo všade. Na lúke, pri ceste. Všade sa vysádzali ovocné stromy. Domov som chodila nasýtená a potom museli stáť nado mnou s remeňom, aby som niečo zjedla :) Ale koľko som mala živej energie! Deti sa radi zapoja do takýchto aktivít a získajú vzťah k svojmu prostrediu. Vidím to vo svojom okolí. Keď ich rodičia zasadia kvietky, tak ich deti tam nehodia papierik z cukríkov. Na kvietky dávajú pozor.
Ale vráťme sa k mojej špirále :)
Je to kolobeh bez odpadu.
Moji starí rodičia na gazdovstve mali takýto bezodpadový kolobeh vo veľkom. Len to nebolo pomenované. Stačilo im vedieť, že keď dávaš, tak dostaneš. Keď sa o pôdu staráš, tak sa ti bohato odmení. Nikde neboli žiadne skládky odpadu, lebo všetko sa zužitkovalo. Pôda bola ich živiteľkou, ich chlebodarcom, preto sa k nej správali s úctou. Ich polia a záhrady boli obrobené a čistučké.
Stále o tom píšem a cielene, lebo náš technický pokrok koncentroval ľudí
z dedín do miest. Odtrhol ich od pôdy. Majú plat a obchodné reťazce. Veľké nákupy, veľké odpady. Mlieko nám dáva obchod, nie kravička a jabĺčka sú zo zelovocu, nie zo stromu.
Videli sme to aj včera. Obchody boli cez cirkevný sviatok u nás zatvorené len jeden deň. Ale ľudia nevydržali bez nákupov, tretina národa išla nakupovať za hranice. Nie že by si vychutnali s rodinou pobyt v prírode.
Tak aký vzťah k matičke Zemičke?
Nájdite si na seba chvíľku času a osamote o sebe popremýšľajte, aký život to vlastne vediete.
Či je to váš život, alebo je to zakódovaný program obchodných spoločností, ktoré zo všetkých strán tlačia na väčšie a väčšie zisky. Na väčšie a väčšie drancovanie matky Zeme a tiež jej znečisťovanie dopravou jabĺk cez polku Zeme, keď my ich tu máme svoje. A zdravé, krásne zrelé. Samozrejme, svetové obchodné reťazce dodávajú do svojich sietí svoje produkty. Ale my ich nemusíme kupovať.
Tiež - byť sebestační v poľnohospodárstve je základ prežitia každého štátu, každej rodiny. Nemôžeme sa spoliehať na dovoz. Pozrite na Rusko. To, čo sa
u nás rozbilo, tam sa intenzívne buduje.
No aj v mestách môžeme veľa pre matku Zem urobiť.
Stačí nakupovať triezvo. Nakupovať z miestnych zdrojov, aby lode a kamióny neznečisťovali našu Matku. A stačí svoj odpad z domácnosti posunúť na recyklovanie, nie na skládku. Poctivo odpad triediť a ukladať do kontajnerov na triedený odpad. Už aj na odevy sú kontajnery, alebo ich darovať. Neplytvať
s vodou, s elektrikou, s kúrením. My máme sprchovací box, je to oproti vani veľká úspora vody.
A čo náš odpad v kúpeľniach?
Youtuberky, aký príklad dávate mladým slečnám, keď na jednej strane ukazujete, ako sa zdravo stravujete a po bio raňajkách si sadnete na hodinu pred zrkadlo
a nanášate na svoju mladú tváričku chemikálie, jednu vrstvu za druhou. Nakoniec ich prestriekate tužidlom, aby vám maska nespadla.
Viete, aký humus si na seba dávate? Toxikujete si rovno krvné riečište. A keby len to svoje. Ale večer tie vrstvy chemických látok spláchnete a poškodzujete riečište našej trpezlivej matky Zeme. My jej deti sme od jej riečišťa závislé. Cuckáme jej vodičku a chceme ju cuckať zdravú.
Milé dievčatá a dámy, zamaskované tváričky už nie sú trendy. Svetové celebrity začali uprednostňovať prirodzenú krásu pred dekoratívnou kozmetikou
a prírodnú telovú kozmetiku. Akoby svet zrazu zmúdrel. Mám z toho dobrý pocit. Škoda, že až teraz, keď pijeme vodu s nanočasticami plastov, ktoré sa pridávajú aj do chemickej kozmetiky, ktorú splachujeme kanálom a čističky vody ich nevedia odstrániť.
Každý sám od seba začnime pomáhať a skultúrňovať svoje okolie. Začnime sadiť potraviny. Aj na sídliskách v okolí panelových domov sa dajú sadiť bylinky, zelenina, ovocné kríky, nízke ovocné stromčeky. Vo svete to takto už úspešne funguje. Vaše deti pri hrách vonku si radi sami odtrhnú z kríčka živé ovocie. Viem to, deťom od susedov som dala moje cherri paradajky, keď som ich oberala. Viete ako ich chutili? Aj maličkým chutili, aj školáci len tak mľaskali.
Keď som bola ja maličká, tak jedlo rástlo všade. Na lúke, pri ceste. Všade sa vysádzali ovocné stromy. Domov som chodila nasýtená a potom museli stáť nado mnou s remeňom, aby som niečo zjedla :) Ale koľko som mala živej energie! Deti sa radi zapoja do takýchto aktivít a získajú vzťah k svojmu prostrediu. Vidím to vo svojom okolí. Keď ich rodičia zasadia kvietky, tak ich deti tam nehodia papierik z cukríkov. Na kvietky dávajú pozor.
Ale vráťme sa k mojej špirále :)
Na zeminu som vysypala celé vrece drvenej kôry zo smreku a pekne krásne ju zapracovala do zeminy, aby bola vzdušnejšia. Kamienkami, ktoré som pri rýľovaní našla v zemi, tak som ich zatiaľ využila na ohraničenie kruhu.
Táto celá predpríprava na bylinkovú špirálu mi trvala dva dni.
Táto celá predpríprava na bylinkovú špirálu mi trvala dva dni.
Dva dni ťažkej fyzickej práce. Ale ja ju potrebujem. Mentálne vyčerpanie pri projektoch musím vystriedať fyzickou námahou. Keby som nemohla pracovať vonku, tak doma prenášam nábytok 😂
Potrebujem ešte väčšie skaly na vytvorenie špirály, neďaleko je už neaktívny kameňolom, tak asi odtiaľ:)
Aj tieto okolo stromčekov som dotiahla na záhradnom vozíku za tri fúry. Neďaleko stavali parkovisko a po bágrovaní tam ostalo kopu skál. Stihla som ich dovliecť, kým ich nezahrnuli zeminou a neupravili okolie parkoviska.
A tie dve skaly medzi stromčekmi som priniesla z pozemku pri Kremnici, z pozemku mojich starých rodičov, môjho drahého silného rodu. Stačí sa mi na ne pozrieť z okna a hneď ma posilní sila rodu.
Popri tom budujem chrobáčikom domček. Zase princíp permakultúry. Vyschnutý okrasný krík, ktorý ostal v záhradke, tvorivo využívam na zmysluplný účel. Vypĺňam ho konárikmi zo zlatého dažďa a šiškami z okolitých smrekov. Uvidím, ako to celé dotvorím.
Príde mi inšpirácia a ani nemám potuchu, ako to celé dopadne a z čoho to budem robiť. Ale krok za krokom sa mi vynárajú možnosti a nápady. Len smelo do toho. Takto fungujem celý život. A stále niečo osožné vytvorím. Treba len začať.
Tak tu je to naživo, aj s krásnou mantrou:
A tu je moja odmenka za prácu.
Odšťavená cvikla, mrkva a jablká.
Moja duša spieva ...
Posilnená božským nápojom idem pokračovať v projekte jedného domčeka pri Bratislave. Tak opäť moje pohodlné kreslo, počítač a mozog na plné obrátky.
Viete čím rozkvitol môj posvätný kruh? No predsa cviklou, mrkvou a jablkami? : )))
Zabudli ste? Predsa hovorím o posvätnom nekonečnom kruhu permakultúry. Odšťavená vláknina je plná živín. Keby tu boli zajačiky, tak by to rýchlo zmizlo. Ale je možné, že aj vtáčiky sa do toho pustia.
A keď nie, tak sa to vráti zemičke. Čo z nej vzišlo, to sa do nej aj navráti ... a vyrastú zdravé bylinky.
Ale to už len na jar. Všetky tie vrstvy budúcej špirály musia dovtedy trošku uľahnúť.
A tu je hlavný produkt - zavarená cvikla v sladkokyslom náleve s chrenom.
Pre mňa je to pochúťka.
Na Vianoce nič iné nejem, len cviklu a zemiakový šalát.
Hneď po sterilizovaní sme ju zabalili do deky a takto bude zababúšená, až kým nevychladne.
Keď dokončím projekt domu, trošku sa pohrabem v zemičke, mám s ňou dohodu, odoberie mi wifi žiarenie a tiež dokončím domček pre chrobáčiky. A potom môžem opäť začať pracovať aj pre VÁS.
Čo by ste potrebovali?
Vedieť, odkiaľ beriem toľko energie? Len z prírody a zase z prírody, aj ja som príroda, som s ňou splynutá ako indiánka :) Pri mne musí byť postarané o ľudí, o vtáčiky,
o chrobáčiky, o rastlinky, len tak som spokojná. A môj motor je aj sakrál, som manifestujúci generátor, teda zo všetkých druhov Human design ten najdymanickejší.
Viete, čo poháňa vás, aký živel a aká energetická časť tela?
Alebo prečo nemáte toľko energie?
Alebo prečo vaše dieťa nevládze podávať výkony na telesnej výchove?
Možno nie je stvorené na fyzický výkon. Human design vám to povie.
Urobím vám Osobnú analýzu alebo štúdiu Human design.
Alebo tu si môžete vybrať, v tomto vám viem pomôcť:
http://jankagreg328.blogspot.sk/2016/10/cennik_7.html
Je to môj život, môj koníček. Kto ma potrebuje, ten si ma nájde.
môžete mi napísať: jankag888@gmail.comJe to môj život, môj koníček. Kto ma potrebuje, ten si ma nájde.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára