Podľa Wikipédie:
Príslovie je zhustený výraz ľudovej múdrosti s obrazným rázom a zámerom poučiť. Ich výskumom sa zaoberá paremiológia. Sú súčasť ľudovej slovesnosti a často sú
v tvare rýmovaného dvojveršu.
Ja len dodávam, že ľudia od nepamäti si všímali duchovné zákony, že majú svoje presné pravidlá a videli ich na bežnom živote. Ak sa v bežnom živote stále niečo opakovalo, tak to bolo potvrdené a prijaté ako múdrosť, z ktorej vzniklo nejaké príslovie. Tak sa ľudia skôr naučili a poučili.
Jeden príklad za všetky:
Nevylievajme z vaničky špinavú vodu aj s dieťaťom. Dieťa, Božie dieťa je krásne, treba vyliať len tú špinavú vodu. Zbaviť sa zlých programov svojich, neprenášať ich na svoje deti, nenabaľovať si ďalšie a ďalšie škodlivé programy na seba.
Príslovie je zhustený výraz ľudovej múdrosti s obrazným rázom a zámerom poučiť. Ich výskumom sa zaoberá paremiológia. Sú súčasť ľudovej slovesnosti a často sú
v tvare rýmovaného dvojveršu.
Ja len dodávam, že ľudia od nepamäti si všímali duchovné zákony, že majú svoje presné pravidlá a videli ich na bežnom živote. Ak sa v bežnom živote stále niečo opakovalo, tak to bolo potvrdené a prijaté ako múdrosť, z ktorej vzniklo nejaké príslovie. Tak sa ľudia skôr naučili a poučili.
Čo sa za mladi naučíš,
ako by si na starosť našiel.
Na toto príslovie by mali dávať pozor najmä rodičia malých detí. Deti sú krásne čisté bytosti, ale či chceme alebo nie, my rodičia im dávame od malička také programy, ktoré s nimi idú celý život.
Jeden príklad za všetky:
Do materského centra prišla mladá mamička s dvomi deťmi. S menšou dcérkou a o niečo starším synčekom. Nedali na seba dlho čakať, kým sa prejavili. Synček behal, reval, deťom bral hračky, búchal palicou o luster. Mama po ňom z celého hrdla vrieskala. Ale dcérku si zobrala na lono
a s láskou ju kŕmila. Už na prvý pohľad je to jasný príklad rozdielneho prístupu ku deťom a aj vyvolanej žiarlivosti zo strany synčeka na svoju sestru. Mama si neuvedomuje, že on jej len nastavuje zrkadlo, ako sa správa k nemu. Kým si to neuvedomí, tak to bude takto, bude zlý chlapec a dobrá dcéra.
a s láskou ju kŕmila. Už na prvý pohľad je to jasný príklad rozdielneho prístupu ku deťom a aj vyvolanej žiarlivosti zo strany synčeka na svoju sestru. Mama si neuvedomuje, že on jej len nastavuje zrkadlo, ako sa správa k nemu. Kým si to neuvedomí, tak to bude takto, bude zlý chlapec a dobrá dcéra.
Čo si ten chlapec odnesie do dospelosti? Menejcennosť? Zlosť? ...
Takéto rozdiely zvyknú robiť otcovia, oni nemajú častokrát vyvinutý cit a citlivosť. Ani to by nemalo byť.
Ale mama?
Jednému takému oteckovi som vyčistila žalúdok, ako sa to správa k staršiemu synovi. Bol to veľký silný chlap, keby mi jednu zavalil, tak to neprežijem. Čuduj sa svete, skrotol. O týždeň prišiel ako vymenený. Synčeka pekne povyzliekal, prezul, zatiaľ čo mama rozbaľovala druhého maličkého
z periniek. Predtým mu dával len zlostné povely a v ničom žene nepomohol. Ona celá spotená sa postarala predtým aj o jedného aj o druhého syna.
z periniek. Predtým mu dával len zlostné povely a v ničom žene nepomohol. Ona celá spotená sa postarala predtým aj o jedného aj o druhého syna.
Ale to nebolo všetko v načatom počiatočnom príbehu.
Keď jej vrieskanie neúčinkovalo, tak zakričala na syna: "Stolička". Všetci sme spozorneli, čo to má znamenať. Aj nám to predviedla. Schmatla syna a posadila ho na malú detskú stoličku, zhodou okolností pod oltárikom, ktorý som pre deti vyrobila.
Pre neho posadenie na stoličku bol povel k tomu, aby sa z nej ani nepohol. Ani sa nepohol. Plakal, kričal, rezignoval, ale sedel. A mama sa zvrtla a víťazoslávne s úškrnom od neho odchádzala a bola pred nami hrdá, akým spôsobom synčeka uzemnila. To dieťa namiesto hrania presedelo na stoličke pol hodinu, kým mu nedala povel, že môže vstať.
Ako má dieťa rozdávať radosť a lásku, keď ju samé nemá? No nemá z čoho rozdávať.
A si predstavte, čo bude pre to dieťa po celý život znamenať slovo stolička, aj skutočná stolička.
Denne ju používame. Denne bude mať zo stoličky stres. Program si odnesie do života.
Nesieme si každý nejaké programy. Nie sme to my, nie je to naša duša. Sú to hlúpe programy, ktoré nás držia v pasci. Ani si neuvedomujeme, ako ich odovzdávame svojim nevinným deťom. Buď našim neustálym poučovaním, trestami, ale aj našim príkladom. Lebo dieťa ako aj to zvieratko v prírode sa učí pozorovaním.
Netreba poúčať, vychovávať, stačí byť dobrým príkladom a deti sa pridajú.
Po smiechu býva plač.
Aj toto je ľudová pravda. Mamička mi vždy hovorievala:
"Babuľka, nerehoc sa, lebo po smiechu býva plač."
Jasné, že mala pravdu, ale skúste dieťa zastaviť v záchvate smiechu :) Ani dospelého nie.
Opäť je to odpozorovaný duchovný zákon v našej dualite. Všetko má byť v harmónii, v pokoji. Akonáhle je odchýlka, tak vyvolá opačnú odchýlku, aby sa dali veci do pokoja.
Napríklad takou odchýlkou je "pozitívne myslenie." Tým myslím metóda, ktorá má naše negatívne zmýšľanie preprogramovať na pozitívne, aby sme boli v živote šťastnejší. Dobrá myšlienka, zlý koniec.
V dualite to môže fungovať dočasne. Silíme organizmus, aby bol stále dobre naladený, aby sme rozdávali úsmevy, lebo my sme pozitívni.
Len dva príklady z môjho okolia:
Už som to asi písala, tak len v skratke. Kolegyňu pracujúcu pri pokladni v banke okradli o vysokú sumu. Pravdepodobne kolega jej vybral peniaze z pokladne. Bolo to už dávno. Stalo sa to predtým, ako som išla s ňou služobne v aute a ona mi začala s nadšením hovoriť, ako sa dala na pozitívne myslenie. Upozornila som ju, že predsa nemôže svoj organizmus takto jednostranne bičovať. To pozitívum a láska má vyvierať prirodzene a pokojne zvnútra. Hovorím jej: "Pozri sa na ten vrch Urpín, aký je krásny." Bola jeseň, tak bol krásne pestrofarebný. "Čo myslíš, kto stvoril takúto krásnu prírodu pre nás?"
Vedela, čo jej hovorím, ale necítila to tak.
Ale stali sa následne dve veci:
- Z úžasného pozitívneho myslenia ostali len oči pre plač. Lebo ukradnutú vysokánsku sumu musela vrátiť. A musela z banky odísť.
Jednoducho duchovný zákon sa postaral o vyrovnanie energií, dal ich do rovnováhy. Ak obrovské šťastie, tak obrovský zármutok. To je zákon.
- V tom nešťastí tá žena precitla a našla Božiu lásku. Zasiala som semiačko a ono vzklíčilo.
Mala som na starosti tri kraje, takže keď som po čase prišla na túto pobočku, tak jej oči žiarili ako lampášiky vnútorným šťastím a pritom mi hovorila o ukradnutých peniazoch. Chápete to?
To je zázrak. Duchovný zákon, ktorý opäť dal veci do súladu. Ale už na inú úroveň.
Nešťastie - vnútorné šťastie.
Pokoj, vyrovnanosť.
Pokoj, vyrovnanosť.
Bežne žijeme na hojdačke celý život a voláme to karma. No karmu by sme nemuseli vôbec zažívať.
Druhý príklad:
Ešte smutnejší. Mali sme stretnutie zo strednej školy. Spolužiačka, ktorá ho vtedy organizovala, nám na stretnutí všetkým vyprávala, ako sa dala na pozitívne myslenie. Aj to bolo na nej vidno. Celá šťastná. Svet gombička. S priateľom si len zoberieme platobné karty a ideme na dovolenku.
Nedalo mi to, tak som ju upozornila, aby si dávala na pozitívne myslenie pozor. Človek nie je stavaný len jednostranne, život prináša rôzne situácie, aj tie so slzami. Tak sme stvorení.
Po čase sme sa dozvedeli smutnú správu, že jej priateľ sa zabil na aute.
Mám ťa rada, dievčatko, nebiť teba, tak stretnutie nemá kto organizovať. Len pozor na jednostranné výkyvy, inak môže prísť hojdačka, aby to vyrovnala.
Tak teda ako žiť a poučiť sa z prísloví?
Z toho prvého príslovia si uvedomiť, že my nie sme naše programy. My nie sme fajčiari, alkoholici, nákupné maniačky,.. zberatelia čohokoľvek veľa, maniaci na čokoľvek, fanatici ... to sú všetko programy, ktorými nás naše ego drží vo svojej moci. Alebo programy, ktorými nás "spoločnosť" drží vo svojej moci.
My sme krásna duša, Božia iskra. Môže byť Božia iskra iná ako čistá Láska?
Nevylievajme z vaničky špinavú vodu aj s dieťaťom. Dieťa, Božie dieťa je krásne, treba vyliať len tú špinavú vodu. Zbaviť sa zlých programov svojich, neprenášať ich na svoje deti, nenabaľovať si ďalšie a ďalšie škodlivé programy na seba.
Z toho druhého príslovia tiež máme ponaučenie. Neísť do extrémov. Držať sa pri zemi, tešiť sa mierne, smútiť s nadhľadom vedomia, že toto tu na Zemi je hra a my sme aj divadelníci, aj režiséri, aj pozorovatelia, diváci. Stačí si v danej chvíli vybrať, čím chcete byť a môžete hru aj zmeniť, alebo odísť preč a nedívať sa. Alebo sa riadne vyplakať, aj to je pre nás prirodzené
a očistné.
Umelý program pozitívneho myslenia vymysleli pre firmy, ktoré svojich ľudí naháňajú k vyšším
a vyšším výkonom. Len pridaj a pridaj, vyššie a vyššie, viac a viac, ... riadne to rozhojdaj
a neprestávaj ...
Pozitívny program je dobrý dovtedy, kým nám v mysli nepreprogramuje naše sebadeštruktívne myslenie.
Treba sa uzemniť, zvnútorniť, počúvať svoju dušu, čo ona chce. Len ona všetko vie. Náš rozum nám neústupčivo radí a radí a sám nevie, kam nás povedie, ako to skončí. Rozum je dobrý radca pri bežných jednoduchých situáciach, už odskúšaných. Ale nie pri životnom napredovaní, pri životných križovatkách, pri životných rozhodnutiach. To vie len naša duša. Stíšiť sa a počúvať, čo povie. Hovorí napríklad vnuknutím.
Každý extrém vyvolá len protiextrém. Neprišli sme si sem vytvárať hojdačku, neprišli sme si nabaľovať len ďalšiu a ďalšiu karmu. Karma je následok našich činov.
Treba sa ukľudniť, opustiť hektický život, žiť jednoducho, v pokoji, v láske, v priateľstve,
v tvorivosti svojho talentu. Prežívať každý deň vnútorné skutočné šťastie vyvierajúce a derúce sa z našej duše.
To je mier, to je zhovievavosť, to je pokora, to je úcta, to je Láska. To je raj na zemi.
To je hojdacia lavička v záhrade. To je kolísanie v kolíske nebies ...
Už vás vnútro ani nepustí do nezmyselných konaní, nepustí vás vôbec nič ukradnúť, nepustí vás vedome niekomu ublížiť, nepustí vás ku chamtivosti, nenávisti, závisti, žiarlivosti, klamstvu, lakomstvu, nepustí vás k závislostiam, nepustí vás k zbytočnému hromadeniu, ... ostane len čistá duša.
Obyčajne na to človek príde po mnohých a mnohých skúsenostiach, hojdačkách, veľkých očakávaniach aj veľkých sklamaniach.
No múdry človek nemusí toto všetko zažiť, ak sa už mladý poučí a vyberie si striedmosť, múdrosť, stred, uzemnenie, zvnútornenie, stotožnenie sa so svojou dušou. Potom na vás nebude mať moc žiaden program, žiaden nátlak, žiaden strach. Zažijete v živote všeličo, ale už s iným prežívaním
a iným konaním a iným pohľadom.
a očistné.
Umelý program pozitívneho myslenia vymysleli pre firmy, ktoré svojich ľudí naháňajú k vyšším
a vyšším výkonom. Len pridaj a pridaj, vyššie a vyššie, viac a viac, ... riadne to rozhojdaj
a neprestávaj ...
Takto prepnutý človek fyzicky aj psychicky - skolabuje, vyhorí, až niekedy aj ...
Čo na tom záleží, prídu noví s novým elánom a ambíciami niečo dosiahnuť ... no hej, dosiahnu ...
Pozitívny program je dobrý dovtedy, kým nám v mysli nepreprogramuje naše sebadeštruktívne myslenie.
Ale potom dosť !!!
Treba sa uzemniť, zvnútorniť, počúvať svoju dušu, čo ona chce. Len ona všetko vie. Náš rozum nám neústupčivo radí a radí a sám nevie, kam nás povedie, ako to skončí. Rozum je dobrý radca pri bežných jednoduchých situáciach, už odskúšaných. Ale nie pri životnom napredovaní, pri životných križovatkách, pri životných rozhodnutiach. To vie len naša duša. Stíšiť sa a počúvať, čo povie. Hovorí napríklad vnuknutím.
Každý extrém vyvolá len protiextrém. Neprišli sme si sem vytvárať hojdačku, neprišli sme si nabaľovať len ďalšiu a ďalšiu karmu. Karma je následok našich činov.
Treba sa ukľudniť, opustiť hektický život, žiť jednoducho, v pokoji, v láske, v priateľstve,
v tvorivosti svojho talentu. Prežívať každý deň vnútorné skutočné šťastie vyvierajúce a derúce sa z našej duše.
To je mier, to je zhovievavosť, to je pokora, to je úcta, to je Láska. To je raj na zemi.
To je hojdacia lavička v záhrade. To je kolísanie v kolíske nebies ...
Už vás vnútro ani nepustí do nezmyselných konaní, nepustí vás vôbec nič ukradnúť, nepustí vás vedome niekomu ublížiť, nepustí vás ku chamtivosti, nenávisti, závisti, žiarlivosti, klamstvu, lakomstvu, nepustí vás k závislostiam, nepustí vás k zbytočnému hromadeniu, ... ostane len čistá duša.
Obyčajne na to človek príde po mnohých a mnohých skúsenostiach, hojdačkách, veľkých očakávaniach aj veľkých sklamaniach.
No múdry človek nemusí toto všetko zažiť, ak sa už mladý poučí a vyberie si striedmosť, múdrosť, stred, uzemnenie, zvnútornenie, stotožnenie sa so svojou dušou. Potom na vás nebude mať moc žiaden program, žiaden nátlak, žiaden strach. Zažijete v živote všeličo, ale už s iným prežívaním
a iným konaním a iným pohľadom.
článok:
S láskou
Janka
jankag888@gmail.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára