Je to milé, keď sa k nám sťahujú zvieratká. Jedno po druhom. Vtáčiky, lasice, líšky, aj medvede.
Ale ako zabrániť potravinovému reťazcu včetne človeka :))), tak to neviem. Okrajové domy vidia v noci líšky ako sa pária a videli už aj macka z Tatier. Žijeme v prírode, len sme si odvykli s ňou spolunažívať. Keď si pomyslím, že pešo z domu vybehnem
a som v Nízkych Tatrách, je to paráda. No vždy som mala pocit, akoby z tých hôr na nás pozerali medvedie oči. Tak som sa nemýlila. Skúšajú, či sa môžu k nám priblížiť.
Veď nečudo, ich domovina je čoraz menšia a čoraz chudobnejšia na potravu. Pamätám si, keď som bola malá, tak sme s rodičmi aj starkými chodili stále do hôr. Raz na hríby, raz na čučoriedky, inokedy na maliny, na lieskovce. Týmto chcem povedať, že už tieto kríky rastú len zriedka. Aj to mackom vyzbierame. Ja by som okrem prikrmovania zveri aj hlboko do hôr na otvorené plochy nasadila ovocné stromy, aby mali medvede čo jesť. Hlad je zlý.
Dnes som sa začala po zime hýbať, začiatky sú ťažké. Vozila som kamene a budovala bylinkový kruh. Pôvodne to mala byť špirála, ale je to trošku šikmá plocha, tak som si to nekomplikovala.
Ešte tam musím dať viac zeme, ale už som nevládala. Potom výživnú zemičku
a môžem sadiť.
Keď som odkryla kameň, tak pod ním bol tučný veľký červík. Zobrala som ho, že ho dám samičke mamičke drozdičke do hniezda, ale tak som ju v čiernych rukaviciach vyplašila, že odletela. Dala som jej ho do hniezda na vajíčka. Ani neviem kde sa vzal jej partner drozd, priletel namosúrený, ešte po zemi chodil s hlavou sklonenou ako do boja a šup ku hniezdu.
Fešák, dobre si stráži rodinku. Mamička sa zase vrátila, mala proteínovú bombu, červíka.
Potom sa drozd vytratil a o chvíľu som ho videla vo vzduchu v súboji s iným drozdom. Lietali proti sebe a zobákmi sa bili. Chráni si svoje teritórium a zvlášť také priaznivé pre ich život.
Rada pozorujem prírodu. Je taká múdra.
Ďalší deň.
Záhradka ožíva. Začínajú kvitnúť narcisy a hyacinty. Inokedy kvitli na Veľkú noc. Prvé čmeliaky už obchendujú v záhradke, ale milí páni, levandule ešte nekvitnú.
Dnes som levandule ostrihala, aby boli v lete krásne.
Nastrihala som plný košík. Niektoré som nechala zakoreniť, budem ich potrebovať na
môj veľký kruh. Ostatné postrihám a usuším a bude nová vôňa do šatníkov.
Co dum dal.
Poschodový sušiak namiesto poličiek pri okne.
Obaly z vajíčok ako fóliovníky.
A v nich levandule, vlaňajšie cherry paradajky, maslové tekvice.
Ešte som dokončila kruh.
Doplnila zemou a na vrch dala výživný humus.
Vždy, keď vymieňam ozdobnú kôru,
tak spodnú rozdrobenú a humusovú vrstvu odoberiem a mám hnojivo.
Nič nazmar.
Vtáčiky majú parádne sklenené mištičky s vodičkou.
Viete, že mám rada krištáľ :)
Do bocianieho hniezda
(polkruh z prepletaných konárov a v ňom bio odpad zo záhradky)
som vtáčikom nasypala rozmrvené škrupiny z vajíčok a kukuričné lupienky,
na konáriky napichla jabĺčka.
Ešte ich prikrmujem.
Na jeseň som dookola napichala konáriky zo zlatého dážďa
a teraz majú puky, tá príroda je veľký bojovník.
Toto je raj na zemi :) jabĺčka, zrniečka, lupienky, škrupinky,
neďaleko misky s vodičkou.
Aj mamičke drozdičke som dala hore na búdku jabĺčko a škrupiny.
Nechcela som ju vyplašiť.
Pozrite, ako si opatruje svoje vajíčka.
Mňa už pozná, môžem sa na ňu pozerať zblízka.
A takto si užíva slobodu jej manžel :)
Stále sa vykrmuje, najradšej v kŕmidle nad bocianím hniezdom.
Už bude pomaly ako tučniačik.
Najradšej má lojovú guličku so zrniečkami a orieškami.
V stromčeku ich majú zavesené tri. Nie že by tieto nechal iným kamarátom.
Ale ako pozorujem prírodu, tak je to kto z koho.
Žeby sa to naučili od ľudí ? :(
Manžel v klube a žena aby sa starala :)))
Čo vám poviem.
Po náročnom pracovnom živote žijem jednoduchý krásny život.
Teším sa z drobností. Robím si, čo ma baví a kedy ja chcem.
S radosťou vymýšľam a budujem nielen pre seba.
Rada čítam, rada píšem a fotím.
Byť užitočná a pri tom hravá a tvorivá, o tom som vždy snívala.
Aj keď v podstate tak fungujem celý život, len mnohé
mi diktovalo okolie, zamestnávateľ, rodina.
Ja mám rada slobodu.
Už si ju konečne môžem dovoliť.
Napíšte mi, ak budete potrebovať moju pomoc.
Viete, že rada tvorím aj pre vás.
Budem sa na vás tešiť.
S láskou
Janka
jankag888@gmail.com
Toto viem pre vás urobiť:
Veľmi pekný článok! Ďakujem.
OdpovedaťOdstrániťTeším sa, keď sa vám moje články páčia. Spätná väzba je pre mňa dôležitá, ďakujem za ňu.
OdpovedaťOdstrániť