Toto je jediná fotka, aj to urobená z diapozitívu. Takže tie šmuhy sú zo starého záberu, nie na linke.
Bola som hrdá, lebo sme si dorobili vitrínku so sklenenými policami. Potrebovala som niečo odľahčené, nie len samé biele bukasové dvierka. Pôvodné biele obkladačky. Ale boli sme vo svojom, to bola radosť...
Ako sme byt postupne prerábali, tak s ním aj kuchyňu. Béžové obkladačky, kde tu
s hnedou dlažbou, aj popri linke bola tá hnedá dlažba. Bolo to efektné, aj v lete príjemné. Ale v zime chladné a keď spadol pohár, tak nenávratne :)))
Potom sa dorobili ďalšie skrinky a drevený obklad. A to už sa domáci pán chválil všetkým hosťom :)
Oprávnene, pracne lepil štiepané drievka, dookola drevený rám a potom namoril, dal drevené kľučky. Drevené poličky.
Cez Nežnú revolúciu, keď sa otvorili hranice, tak sme dovážali z Viedne množstvo elektroniky, kozmetiky, domácich spotrebičov, kávy, hračiek, ... Toľko peňazí som nikdy nemala ako vtedy.
Všetko sa predávalo na burze, žiadne zákony, žiadne pokladnice. Moji nadriadení si
u mňa objednávali, čo im mám doniesť. Bolo to vtedy legálne. A tak aj na tomto starom videu budete vidieť, že sme mali vtedy už rôzne spotrebiče v kuchyni. Vždy zo zisku som si niečo do kuchyne kúpila. Mikrovlnku, kávovar, hriankovač, topinkovač, ponorný mixér, fritovací hrniec, ... vtedy každý chcel doma len fritované hranolky, fritované kurča, lupienky, aj fritovací olej som si dovážala.
Z bielej kuchyne sa stala zemitá, hnedá a béžová. Vtedy som nevedela, že to tak má byť, bola to intuícia.
Minerálka ešte v sklenenej fľaši.
Video som si vtedy sama natočila.
Zariaďovanie ma vždy bavilo.
a že budem blogerkou.
a na mieste, kde majú byť podľa svetových strán, podľa osobných smerov, podľa rodného listu interiéru.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára