Možno by sme vedeli vymenovať viac toho, čo nechce. Aby sme počuli jej hlas, treba sa pravidelne stíšiť a vypočuť si ju. Predstavovať si situácie, kedy pociťujete blaženosť na duši.
Možno je to stretávanie s príjemnými ľuďmi. Alebo je to naopak, samota, chvíľkové uniknutie z vonkajšieho sveta. Možno je to činnosť, pri ktorej zabudnete ako čas letí. Činnosť, ktorá vás nabíja a nie unavuje.
Veľa nám vie o našej duši napovedať štúdia Human design. Keby som to neskúsila, tak neverím. Dajte si ju urobiť, môžete sa cez ňu dopátrať k svojej duši. Rada vám ju pripravím.
V poslednej dobe sa dosť prehŕňam v rodinných fotografiách. Máme ich dosť, môj ocinko rád fotil a ja tiež. Každá fotografia má svoju energiu, ľudia na nich majú svoju energiu. Rozpamätávam sa na príbehy mojich predkov, akí boli a čo mám po nich. Je to zaujímavé pátranie.
Od ich príbehov som prešla k tomu môjmu. Prezerám si fotografie od môjho detstva. Ani som netušila, že fungujem stále v tých mojich energiách, stále si razím svoju originálnu cestu. Myslela som si o sebe, že som ľahko ovplyvniteľná, ale podľa fotografií to tak nie je. Nepočítam kostýmy do zamestnania, tie som už všetky darovala.
V čom som sa cítila dobre kedysi ako dieťa na základke, potom ako študentka, tak sa cítim dobre aj teraz. Ale nie je to len o oblečení. Ale to oblečenie má svoje grády
a také, ktoré sú mi vlastné, ktoré moju dušu hýčkajú a podporujú.
Pozn.: Kategórie ako rebelka, romantička, elegantná, diva, ... atď. sú objavom
Táničky Havlíčkovej popri svojej dlhoročnej praxi módnej návrhárky,
na konci článku sú link, môžete si o sebe zistiť, akí ste.
Teda ani rebelka nie je hanlivé označenie, ale druh silnej nebojácnej energie.
Čierna farba, ktorá mi dodáva silu.
Chomútový golier, ktorý mi pristal a aj teraz pristane a dáva pocit veľkoleposti, vznešenosti, bohémskosti. Majú ho radi operné divy na krásnych šatách.
Ja ho môžem aj každý deň :) Vľavo je kúpený, vpravo som si uštrikovala.
kúpený teraz pred 40. rokmi
čierna, čierna, ... aj vtedy, aj teraz ...
keď ma stretnete, nemám smútok, mám rada čiernu
už na základke mi hovorili, že by som mala byť
miss alebo modelka, možno mali aj pravdu,
keď vidím Gigi Hadid, tak si spomeniem na moju mladosť
r. 1981 aj ako mamina v čiernom
aj adidasky som nosila, ale na šport, veľa som športovala
Rifle večne živé. Moji elegantní rodičia by si ich nikdy na seba nedali, ani si nedali.
Ale mne ich dopriali. Mamička sa chodila tlačiť v dave mladých ľudí pred Tuzexom keď prišiel tovar, aby nám ich, aj pre môjho brata, zohnala. Pre svoje deti všetko! Aj mi
z rifloviny ušila vestu a mini sukňu do mierneho áčka, dal sa do nej navliecť aj široký opasok. Do toho som si dala tenký roláčik, aj ten bol podpultový a vysoké čižmy na platforme. A tie moje dlhé blonďaté vlasy, bola som tinedžerka - rebelka. Ale nie dotrhaná, neogabaná. Bolo to vždy hodnotné oblečenie, ale malo svoje silné grády.
pred 43. rokmi v riflovom
roláčik, riflová vesta, rifle tričko, riflová vesta, riflová sukňa čižmy na platforme
Kto vymyslel koleso a rifle, bol nesmrteľný génius ... klobúk pred nimi dole!
aj teraz rifle, rifle, ...
Rada som nosila kožené alebo koženkové bundy a kabáty. Koženkovú bundu som si ušila na strednej škole a vynosila ju aj na výške. Veľmi som chcela až po zem čierny kožený kabát, ale vtedy také niečo v obchodoch nemali. To už som bola na vysokej. Tak moja mamička zohnala čiernu koženku a dala mi ho ušiť. K nemu som nosila kožené čižmy, riflovú sukničku alebo rifle, chomútový pulóver alebo roláčik, moja duša spievala... Ten dlhý kožák som mala dlho odložený, ak raz budem mať dcéry, dcéry sa mi splnili, ale ich štýl obliekania bol iný. Nechceli ho. Tak som ho darovala. Nezachoval sa mi ani na fotkách, tak len na ukážku bunda, čo som si ušila. Ako inak, aj dnes mám taliansky dlhý kožený kabát, zn. Max, talianska móda je unikátna.
bunda ušitá pred 43. rokmi
a foto z pred 38. rokmi, teraz - kožených odevov mám dosť, ale nosím ich osobitne,
stále bola in aby to nebolo v mojom veku vulgárne, toto sú len ukážky
↑
→
Vždy som sa najlepšie cítila v tmavých až čiernych rifliach.
Tu som mala jemne vrúbkované čierne menčestráky z Tuzexu. Riflový cigaretový strih. Fotka má 39 rokov. Neviem, či sa ešte vyrábajú, roky som ich už nikde nevidela, ale boli skvelé. Myslím, že boli Wranglerky. Základ oblečenia čierny a na ňom mnou ušitú bielu tenkú vetrovku, dnes bomberku.
Z herečiek mi je blízka Jennifer Aniston
tvárička bábiky a jednoduché odevy,
nepotrebuje šperky, tvárička je jej
šperkom, výraznými vzormi alebo
šperkami by jej pekná tvár zanikla.
teraz tiež - čierne, čierne, čierne, ...
mám aj farebné, ale keď si ich dám, tak to nie som ja
Ďalšie moje
súčasné typické odevy - opäť majú svoje grády, my rebelky potrebujeme silu, aby sme svoje náročné poslanie zvládli.
Pán Boh nás posiela do situácií, kde je potrebná odvaha a vnútorná sila.
A tú nám dodáva aj naše oblečenie.
Kožušinová motorkárska bunda KARA, kvalitné a elegantné prevedenie. Podobný strih som nosila ako dievča, ale foto som nenašla.
Semišové zimné sako a golier zo striebornej líšky (ja viem ... )
Dlhý čierny kabát a golier.
Vznešenosť týchto golierov potrebujem.
Býček je pod vplyvom Venuše, duša potrebuje vznešenosť, krásu, až bohémskosť.
Silné duchovné prepojenie cez
fialovú vibráciu -
vnuknutia, intuície, vizionárstvo.
Toto sú moje súčasné odevy, fialovú som nosila aj zamladi, uštrikovala som si fialový pulóver, ale foto sa mi nezachovalo.
Ešte mám ďalšie albumy s fotkami. Popozerám, čo som nosila a možno doložím. Sexi šaty a romantické mi tiež nechýbali, možno dáke foto nájdem. Po vysvedčko v deviatej triede som išla v krásnych vínovočervených zamatových šatách s dlhým rukávom,
v páse prestrihnuté s minisukničkou do mierneho áčka. Boli krásne. K tomu som mala vysoké poltopánky na platforme, ešte do nedávna som ich odkladala a nakoniec vyložila na darovanie. Tie šaty som mala aj na večierku pasovania za prvákov na strednú školu. Takýchto šiat s krátkou sukničkou do áčka som mala veľa. Nechápem, že nemám z nich fotky. Ten strih mi na moju postavu a k mojim vlasom veľmi pristal.
Rada som čítala poéziu.
Venuša mi dáva talent na krásu odevov, obydlia, prostredia. Sviežosť, mladosť ducha.
Tieto krásne nadýchané šaty s holým chrbtom mi mamička ušila na základnej škole. Ja som ich nosila ešte aj, keď som mala už ja dcérky. Mala som ich v lete rada. Mám ich na pamiatku odložené.
Toto je ten strih, čo som mala rada, ale bez volánikov.
Bábika na posteľ - zberateľský kúsok z roku 1953.
Rúžové šiatky, mamička, keď ona bola nevesta, uháčkovala bábike a od malička si pamätám, že ráno sa manželská posteľ popravila, dala na ňu krásna ružová deka
z Ameriky, bola mäkulinká, s trojrozmernými vzormi a na ňu sa do stredu usadila táto bábika. Dodnes mám bábiku odloženú.
Ušila mi aj plátené bodkované kraťáky s bolerkom s holým chrbtom aj bruchom:)
Aj tu vidno rozdiel v dcére rebelke a mamičke elegantnej.
Ja jednoduché a sexi a mamička elegantné a romantické.
Na dovolenke na lodi v Bulharsku.
nosila som aj vyšívanú blúzku,
jemnú z mušelínu s ľudovými výšivkami a riflovú minisukňu,
pilotky okuliare, ...
dnes sa módni návrhári pretekajú v ľudových motívoch,
pred vyše 40. rokmi by si to na seba nikto nedal, len ja :)))
Mala som rada nečakané kombinácie.
Niekedy som si na blúzku dala aj modrú alebo bielu riflovú vestu.
Mládež túžila po Amerike, nie po ľudových krojoch.
(Tak máme, čo sme chceli... ) ... dodáva rebelka :)
biele rifle a bielu riflovú
vestu som si ušila sama
Toto je môj ocinko z čias gymnázia. Fotku použil aj na vysokoškolské indexy.
Teda v podobnom veku, ako vyššie ja na fotke.
Nikdy som si neuvedomila, že to nie je len preukaz, čo som videla.
Od malička som naň hľadela.
Aj toto sú fotografie z obdobia gymnázia, pred II. sv. vojnou.
Vľavo môj ocinko, vpravo jeho brat a môj budúci krstný otec.
Obaja boli veľkí atléti a hokejisti, súťažne.
Nikdy som si neuvedomila, že to nie sú len športovci, čo som videla.
Od malička som poznala tieto fotky.
Ale dnes, keď skúmam na fotkách dušu odevov,
ostala som v obrovskej pokore a v hrdosti na moje korene.
Pozrite sa, čo majú obaja bratia pod sakom oblečené.
Slovenské vyšívané košele.
Zopnuté mašľou.
Nikto na fotke ich nemá, len oni dvaja.
Ešte viac sa skláňam pred mojimi starými rodičmi,
ktorí na svojom gazdovstve ťažko pracovali,
aby svojim synom dali vysoké školy
a vychovali ich k hrdosti k slovenským koreňom.
Ocinko bol vždy hrdý Slovák a nebál sa v II. sv. vojne po gymnáziu narukovať,
ani sa nezľakol nemeckého zajatia.
Prežil ho.
Táto pesnička je o tom, čo som napísala.
Nuž tu je jedna z mnohých krásnych pesničiek v jeho podaní:
Je to video, ale schválne som nedala obraz.
Na osobné sviatky každého člena rodiny sme sa vždy stretli, zabavili, zaspievali.
Uctili si ho a tešili sa spolu.
Hrdosť Slováka mal vždy v sebe a teraz ju vidím aj na týchto fotkách.
Po kom to dieťa je :) - myslím tým na seba.
Aj ja som rada nosila vyšívanú blúzku,
aj kabátiky od jeho mamičky, mojej starej mamy,
čo mala odložené z mladosti.
Boli čierne, krásne vyšívané čiernou niťou, unikátne látky,
nosila som ich k rifliam.
Toto je krásny symbol
u starých rodičov v dome,
vo vyšívanej blúzke
a Panna Mária za mnou ...
Tu je povedané všetko, ...
LÁSKA k rodine, ku svojim koreňom,
rodičom, starým rodičom, k rodnej zemi,
k Zemičke mamičke, k Nebesiam ...
Nižšie na fotke:
Všetci majú klasické košele, kravaty, iba bratia majú vyšívanú košeľu a stužku.
Krásne, však?
Len teraz som si uvedomila, že moja mamička ten vyšívaný stojačik
a vyšívané lemy okolo rukávov
si odložila na pamiatku, možno ich niekde mám.
cca rok 1942
(prepáčte mi chlapci, že som vás zverejnila, ale musela som,
pozeráte všetci iste už z nebíčka... ale boli ste veľkí fešáci)
podobáme sa rok 1942 rok 1976
ocinkova dcéra:)
Túto zamatovú štólu mám od starej mamy,
nosila som ju na strednej škole takto prehodenú a s riflami,
môže mať vyše 100 rokov a stále je mäkučká a krásna.
Vyčiernila a odstrihla som ostatných abiturientov.
Ponechala som len troch.
V strede je môj ocko.
Vpravo jeho brat.
Vľavo je budúci
národný umelec Ladislav Chudík.
Bratia hrávali v ochotníckom divadle a raz im
niekto vypadol a tak prehovorili Lacka Chudíka,
či by si s nimi nezahral. Nechcel, bol vtedy veľmi hanblivý. Nakoniec sa dal prehovoriť a mal šťastie. Na predstavení bol nejaký režisér alebo producent a ten si Lacka Chudíka všimol.
Bol to vznešený, múdry, priateľský a pokorný človek. Prišiel takmer na každé stretnutie z gymnázia. Moji rodičia ho mali veľmi radi. Máme veľa fotografií s majstrom, ale nebudem ich zverejňovať. Nech odpočíva v pokoji.
Ale vráťme sa k mojej duši :)
Herectvo je náročný chlebíček, ja by som bola úplne vyčerpaná, keby som mala hrať nejakú postavu, byť inou ako sebou by ma zničilo. A mať na sebe všelijaké kostýmy, to už ani nehovorím. Ako keď svoju dušu obalíte do cudzích energií. Nakoniec ako bankárka som bola v kostýmoch :)
V spoločnosti viem byť zábavná, aj zo seba si kľudne uťahujem, ale to som ja, to mi je prirodzené.
O tom to je aj moje pátranie po mojej duši cez oblečenie, ktoré som mala rada.
Aká je duša mojich modelov.
Vždy som sa musela odlišovať.
Ostalo mi to dodnes v čomkoľvek, to som JA.
Niekto ma za to obdivuje,
iných dusí závisť.
Kým som bola mladá, tak pre môj neobvyklý vzhľad a garderóbu,
teraz okrem iného, pre moje vízie, ktoré viem podať ako projekty, ktoré sa aj zrealizujú.
Nemajú to čo ja a nevedia to čo ja, ale to je ich problém.
Nech puknú, keď nevidia za tým veľké osobné úsilie
a pomoc druhým.
Ale pokračujme v duchu tohto článku. Aj keď aj tento príklad hovorí, aké sú rebelky silné a vizionárske.
Ušila som si biely riflový kostým a dala pilotky okuliare - fotka nižšie.
Táto fotka má 39 rokov. Aj takto vyzerá rebelka, nemusí to byť len čierna farba.
Toto je dostatočne odlišné a silné. Bolo to fotené na 1. mája na výške, ľudí som odstrihla, aby som ich nezverejňovala, ale aj tak vidno ten kontrast s okolím.
Biele riflové sako som nosila aj k šatám s holým chrbtom, ktoré som si ušila
(varujem synovčeka)
Nižšie je fotka z maturitných čias - moje šaty na stužkovej. Tie mi šila mamička
a v Prahe mi zohnala labutienku - zase som chcela ten oblúkový golier, môj typický. Šaty som využila aj na vysokej na imatrikulácii - fotka vedľa.
Viete, aký dar som dostala od rodičov na promócie? Veritas - šijací stroj :)))
Dovtedy som tvorila modely na mamičkinom.
40 ročná fotka 39 ročná fotka
maturitný večierok imatrikulácia na výške
Na strednej som si uštrikovala pulóver s americkou vlajkou.
Sú na ňom aj hviezdičky, aj farebnosť ako má byť.
Ten pulóver som nosila za hlbokej totality :)
Takže nie len ľudové výšivky, ale aj natvrdo USA.
Aj zakázaného Karola Kryla som počúvala,
Palečka a Janíka, čítala zakázaného Mňačka.
Mali sme doma všetky Mňačkove knihy.
Bola som mladá, nebola to politika, ale detské rebelstvo, hrdinstvo.
Môj ocinko elegantný rebel a člen a lektor KSČ mi rozumel :)))
Akurát ma napomínal, aby som Kryla počúvala tichšie :)
Aj on pol roka pred nežnou revolúciou odovzdal na okresnom výbore strany
členský preukaz a od nich odišiel.
Napísali mu list, aby si to rozmyslel, že mu budú platiť za neho
členské známky. No mal vtedy odvahu, to vám poviem.
Vždy mal. Aj druhí chceli odísť, ale sa báli.
Ten biely pulovrík som si štrikovala na základke a nosila aj na strednej.
Mamička mi ušila rifle a sako s potlačenej rifloviny, aj tú dlhú sukňu.
Ja som si na biele tričko nažehlila mikimauza, aj teraz sú moderní.
Sandále na platforme.
Tieto fotky sú z roku 1974 :)
Skončila som základku.
Mala som ten biely pulovrík rada aj na strednej.
Rifle ma sprevádzali stále.
A boli kvalitné, značkové, z dovozu, z Tuzexu.
Nie ako teraz ich šijú aj značkové, ale nekvalitné v 3. svete.
To bol materiál :)
Dreváky na vysokej platforme.
Len jemná retiazka, nič viac.
A opäť v čiernom. Aj v bielom. Len jemná retiazka.
Uštrikovala som si čierny pulovrík s výstrihom
a pod ním som nosila rolák.
Stále ten istý štýl, jednoduchý, nepreplácaný, neovešaný.
vysokoškoláčka
áno, u oboch rodičov to boli vždy hody,
aj za pohárik :)
svadobné dozvuky s rodinou
základná škola - moje modely ušité alebo navrhnuté
r. 1974
uštrikovala som si prúžkovanú vestu, ušila biele nohavice, uštrikovala pulovrík, ušila biele bolerko
Čierna šnúrka okolo krku, vlani to bol hit sezóny,
a našitá cik caková stužka ako symbol výšivky.
Opäť ľudový motív v modernom prevedení.
Šaty a nohavice, na tú dobu čudná kombinácia, pre mňa unikátna,
tie isté nohavice s námorníckym pulovríkom, nenosí sa aj teraz?
v Maďarsku mi rodičia kúpili plátené šaty vojenský štýl,
podľa nich som si ušila ďalšie - foto v strede,
na pribíjanie patentiek som mala vyrobenú špeciálnu nákovu,
nosili sa dreváky s vysokou platformou,
mne rodičia kúpili v Maďarsku aj šnurovačky na platforme
(v Maďarsku boli aj za socializmu súkromné butiky)
stredná škola
- rodinné oslavy, slušné šiatky, moje modely.
Dekórum treba dodržiavať, je to úcta k rodine.
Myslela som si, že som viac nosila mini šaty, možno len nemám fotky.
Nohy som mala dlhé až po zem :)))
spoločenské udalosti
sesternicina venčekový tanec stužková moja svadba
svadba + romantická udalosť
bratova svadba romantické ružové šaty
bolo to na Valentína
svadobné šaty po polnoci
sama som si ušila promócie
zo štátnic vychudnutá, unavená, ale spokojná
čierno zlaté šaty
ale do sveta takto
vojenský štýl, náprsné vrecká, patky
šaty s holých chrbtom maďarská gázová košeľa
ušila som si riflovú šiltovku, nepremokavú vetrovku,
uštrikovala biely pulover s chomútovým golierom,
na výlete na strednej škole,
v triede nás bolo 36 dievčat a 2 chlapci,
boli sme výborná partia
ušila som si bielu bomberku
ten uštrikovaný rolák som využila aj na výške na lyžiarskom výcviku
foto z roku 1979
v tých alpinách lyžujem dodnes,
také pohodlné, mäkké som odvtedy nenašla,
ostatnú výstroj mám už inú :)
žeby v čiernom :)
sveter na zips z Tuzexu - to bol vtedy parádny Ježisko :)
na guláši v čiernom
ušila som si čiernu kobinézu, aj šaty vojenský štýl
(varujem synovčeka, ale radšej som ho zamaskovala)
na mnohých odevoch som šila náprsné vrecká, je to jangový akčný prvok, vtedy som to nevedela pomenovať, bolo to intuitívne, len som cítila, že to so mnou súzvučí ...
mamička mi ušila dlhý riflový plášť na patentky aj s náprsnými vreckami :)
ušila som si kárované šaty s náprsnými vreckami,
károvanú košeľu s vreckami
v obchode sa mi zapáčila ružová krepovaná látka,
aby blúzka nebola príliš romantická, sladká, jinová, odovzdaná,
ako inak, náprsné vrecká, ktoré jej dodali akčnosť
ten istý rolák a úpletové šaty za slobodna aj vydata
tie isté šaty a čierny rolák
ušila som si tigrie šaty, vtedy mi pristali,
dnes si dávam pozor na tento vzor,
nosím ho len ojedinele
napr. ako kabelku David Jones
už ako dieťa som mala čoker
takmer polstoročná fotka
kovový obojok z jemných drôtikov, krásny doplnok,
k nemu som mala aj taký istý náramok,
dnes by to nazvali čoker alebo chocker :)
stužková, 40 ročné foto
Tak stačilo fotiek. Len som bola zvedavá, či som žila život niekoho iného, alebo ten svoj. Podľa fotografií už viem, že ten svoj a tú líniu a aj rodovú si držím dodnes. Hrdá Slovenka, pohľadná Slovanka, tvorivé a pracovité dieťa, dievča, žena, od malička módna návrhárka a zároveň modelka sama sebe, neskôr som mala za modelov celú blízku aj vzdialenejšiu rodinu. Bytová dizajnérka od malička až doteraz. Prírodná bytosť od malička. Veľkorysá, pomáhajúca, ochraňujúca.
Ale predsa ešte nejaké, ako ma videla moja elegantná mamička.
Keď som bola maličká, tak som fotená len v samých šatočkách. Bola som ako anjelik, blonďaté kučeravé vlásky a mamička elegantný typ, tak ma obliekala po svojom.
romantické šaty, šaty, šaty, ... veď vtedy nebola duchovná alebo ezoterická literatúra. Ja som vďačná svojej mamičke, že bola elegantná a naša domácnosť bola ukážková. Aj romantická stará mama sa o mňa s láskou starala. A ocinko elegantný rebel vedel rodinu dobre zabezpečiť. Aj na fotkách vidno, o čom píšem. Všetko, ako sa patrí.
pomóóóc, zachráňte ma :)))
potrebujem slobodu ......
už mám toho dosť, odchádzam
radšej idem na lúku plnú kvetov,
ako byť v naškrobených šatočkách,
alebo sedieť v triede a počúvať súdružku učiteľku ...
nevidíte, že som od malička rebelka :)))
Viete kto sa nebojí rozbehnúť na kolobežke a preletieť cez schod?
Ja Janka rebelka :)))
Ani chlapci to nedali!
Jedine tie mamičkine šaty k môjmu huncúctvu akosi nejdú.
Ale aspoň nie sú romantické, ale skôr rebelské. Už vtedy som nosila čiernu zamatovú šnúrku uviazanú okolo krku. Vedela som, čo bude moderné o 50 rokov :) A náprsné vrecko s nejakým emblémom, asi rodinným, aj tak mi hovoria, že mám modrú krv :)
Táto fotka je pre mňa unikátna,
kolobežka a kvietky
akčnosť a romantika,
krása, nie odovzdanosť
Mala som 6 rokov a nevedela som,
že mi skončili dobré sladké časy slobody
a ide ma školský systém normalizovať :)
Ale na mňa nemal :)))
No na systéme bolo dobré, že sme mali vyťahané punčochy, pretože boli celé z bavlny,
topánky z kože a vysoké pevné až po členky,
mali úrodné a plodné Slovensko a jedli sme všetko zdravé.
stromy sú môj druhý domov,
denne som na ne liezla,
sedela na konári a v ich korune bola šťastná,
teraz už len takto :) májové dieťa stále s kvietkami ...
na lúkach v horách na termálnom kúpalisku
Nižšie dve Janky, dve nádejné módne návrhárky, jednej sa to podarilo, no nebola som to ja :(
Darmo sme sa v noci priviazali špagátikom za ruky, aby nás rodičia nemohli od seba odtrhnúť,
nepomohlo to :))) (boli sme na dovolenke v Bulharsku)
Obidve sme vyštudovali vysokú technickú, ale ona v Liberci textilnú a ja v Košiciach.
Jej maminka chodila smutná, že má dcéru ďaleko v Čechách, moja tento smútok nechcela obetovať.
(Vtedy nebol internet, skype a pod. Len krátky telefonát alebo poštou list.)
Potom robila návrhárku v Slovenke, ale nemohla sa tam dostatočne prejaviť. Normami bola oklieštená. Takže u nás návrhári to nemali ľahké.
Vydala sa do Talianska, tak verím, že tam sa uchopila príležitostí.
Talianska móda je krásna.
ja som vľavo
Kým som bola maličká, tak ma mamička stále strihala na chlapca, aby mi zhustli vlasy.
Teraz mám také husté, že má kaderníčka čo robiť. Aj na fotkách to vidieť.
Bola to múdra praktická žena.
Ja len dodávam, strihajte sa v dni Leva.
Veľmi ma ovplyvnili starí rodičia - vzťah k prírode - v lete doma a okolo domu nosím dlhé voľné šaty s krásnymi farebnými mandalami. Krásne žiariče a neopísateľná voľnosť. To je nám rebelkám vlastné a zvlášť mne s mojou nádhernou planétou Venušou.
V zime niekedy nosím krásne kožuchy a zlato, okázalý štýl.
Tieto vplyvy som prijala, lebo sú mi blízke.
A od mamičky vo všetkom systém, organizáciu domácnosti, ten sa snažím
v domácnosti robiť, mám ho rada keď je hotový, ale vyžaduje si to sebazaprenie:)
Vlastne kadiaľ chodím, tadiaľ zavádzam funkčný systém. Viem ho ľahko vymyslieť, už realizácia je náročnejšia. Nepochopenie driemajúceho okolia, načo, veď aj takto je to dobre... Ale keď ho predsa len pracne zavediem, tak funguje sám. Ľudia to majú uľahčené. Dodnes moje systémy fungujú.
A čo inšie je -
projekt domu, bytu, záhrady - ak nie samofunkčný systém. Ako som bola od malička
módna návrhárka, tak som bola aj
bytová dizajnérka. Teraz už vyše desaťročie študujem zákonitosti prírody a stále žasnem nad jej múdrosťou. A jej múdrosť pretavujem do vašich interiérov a záhrad. Je to samofunkčný systém, ktorý vás podporuje.
Moja generácia bola rebelská. Na diskotékach sme tancovali na hard rock. Chlapci aj dievčatá sme nosili čižmy alebo dreváky na vysokej platforme. Rifle, dlhé slovenské kožuchy, dlhé štrikované šály, dlhé vlasy. Chodili do divadla hudby na hard rockové skupiny. Dievčatá sme chceli jedna pred druhou vyniknúť v oblečení. Aj preto sme si modely samé tvorili. Nemohli byť tuctové. Veď vidíte, aké sme mali vzory :) BB bola
v tomto obzvlášť rebelská, unikátna. Pod lampou býva najväčšia tma.
Čím silnejšie sídlo strany, tým viac rebélie. Ale s drogami som sa nikdy nestretla.
internátne štúdio na VŠ
hudba je môj život
Stredná škola boli zlaté časy. Rebelské. Na vysokej som už bola kultivovanejšia. Vidno to aj hore na tých dvoch fotkách s labutienkou, jeden rok rozdiel a ako človeka zmení prostredie.
Zmení aj vek a životný štýl.
Mladá som bola rebelka hviezda.
Teraz rebelka diva.
My rebelky sa vieme o seba postarať.
Mamička kúpila chlebík a položila ho do kočíka.
Hneď som to videla ako príležitosť :)))
Ani marketing som vtedy ešte nepoznala :)
A keď nie, tak si dupneme nožičkou a hotovo.
Mamička často spomínala:
"Janka, čo si si zaumienila, to si musela mať!"
To je pravda, aj dnes to platí.
Bez cieľa, trpezlivosti a húževnatosti nič nedosiahnete.
Len dnes si musím dupnúť sama sebe :)
Príde vnuknutie, mám víziu, ale potom si musím vysúkať rukávy.
A keď sa mi nechce, tak si poviem:
"Komu sa nelení, tomu sa zelení!"
Táto formulka na mňa obyčajne zaberie.
Tak čo moja duša chce?
Voľnosť, krásu, vznešenosť, tvorivosť,
radosť, pokoj, lásku.
Spiritualitu.
Bez nej by som nevidela do budúcnosti.
Zasmiali ste sa na mojich dávnych modeloch? Nie, však?
Nie je to preto, že sa móda opakuje.
Je to preto, že som bola a som vo všetkom nadčasová,
vizionárska.
A keď pozerám na tie fotky,
tak moja duša chce aj bežiaci pás :)))
Aj keď roky už nedobehnem ...
Tak skúste sa pochopiť cez svoje fotografie. Kto ste, akí ste. Či ste išli stále svojou líniou, alebo ste mali obdobia, kedy vás niekto silno ovplyvnil a neboli ste to vy. V čom a pri čom sa vaša duša dobre cítila a aj cíti.
A keď vám to nepôjde, tak vám rada urobím štúdiu
Human design.
Stojí len 15 € a je o vašej duši na cca 30. - 40. stranách.
Alebo
Analýzu osobnosti - farebnosť vašej duše.
Stojí len 15 € a je o vašej duši na cca 30. - 40. stranách.
Odkryla som vám časť môjho života, aby som vám ukázala, ako sa môžete dostať k svojej duši. Aby ste sa pochopili a mohli kráčať životom so svojim poslaním. Vtedy vaša duša ožije. Aby ste sa nehanbili byť sami sebou. Je to obrovská úľava a sloboda. Je to obrovská sila vášho ducha. Pretvárka a neautentickosť vás oslabuje, ukrajuje vám zo životnej energie. Ale byť sami sebou je povznášajúce
a uzdravujúce. Roky som sa nepozerala na svoje fotografie a teraz som z nich uchvátená, stále a stále sem nejaké dopĺňam, stále a stále sa mi potvrdzuje ten istý štýl obliekania a tá istá silná a zároveň jemná romantická duša.
Viete, čo majú všetky fotografie spoločné ?
Napíšte mi, budem sa tešiť.
S láskou
jankag888@gmail.com
milý príbeh:
môj virtuálny šatník:
urobte si test:
