Pre vás

Nepýtaj sa, čo svet potrebuje, spýtaj sa sám seba, vďaka čomu ožívaš.

A potom choď a rob to.

Pretože, čo tento svet potrebuje,

sú ľudia, ktorí ožili.

Harold Whitman

https://www.youtube.com/watch?v=XD22185zSlA

Verte, že ja vás oživím:)


jankag888@gmail.com

Autorské právo
Články môžete publikovať len s mojim súhlasom
a s aktívnou adresou na môj blog.

Aby si bol krásny, zastav sa: minútu pred zrkadlom, päť minút pred svojou dušou a pätnásť minút pred svojím Bohom. Horatius


pondelok 24. decembra 2018


Milí priatelia,

prajem vám krásne vianočné sviatky plné lásky a radosti.
Svetielko nádeje vám prinášam z betlehema z Luxemburgu.

S láskou
                          Janka



pondelok 17. decembra 2018

Advent s láskou


Milí priatelia,

prežívame krásne adventné obdobie plné lásky a porozumenia.
Preto aj ja chcem svojou troškou prispieť.
Do Vianoc vám ešte stihnem spraviť darček pre vašich blízkych.

OSOBNÚ ANALÝZU ALEBO ŠTÚDIU HUMAN DESIGN.

Jedno i druhé len za 10 €.

K tomu potrebujem:
- meno, priezvisko
- dátum narodenia, miesto, ak viete aj čas
- obľúbené farby pri osobnej anlýze





Napíšte mi:  jankag888@gmail.com


S láskou
                       Janka 


piatok 16. novembra 2018

Posledné projekty v tomto roku.

Milí priatelia,

končí sa pomaly ďalší rok. Kto uvažujete o rekonštrukcii interiéru alebo o návrhu nového domu, tak využite tento čas.
Od polovice decembra už nebudem pracovať.

Prípadne ak by ste chceli niektorú z analýz niekomu darovať pod stromček, tak som tu
do 15. decembra.



S láskou

                       Janka 

jankag888@gmail.com









streda 10. októbra 2018

Meditácia na postriežke

Ráno na okne som našla Pánbožkovu kravičku. Priletela mi na ruku a tak som si povedala, čo mi chce z Nebies asi odkázať... Jasné, niekto sa zase so mnou hrá :) Chcela som ísť len na kopec, sadnúť si do trávy, pozerať do diaľky na končiare Tatier
a nič nerobiť, na nič nemyslieť. Len sa nechať rozmaznávať Slniečkom.


Tak mi bolo dobre, nebola by som sa odtiaľ dlho pohla. Ale započula som zvončeky, moju krásnu melódiu starých rodičov a bolo po rozjímaní. Prišli spomienky na detstvo, na ich gazdovstvo, na vôňu pokosenej trávy na poli aj vôňu čerstvo nadojeného mliečka. Dokonca ani hnoj mi tak nezapáchal. A dnes som si na to pri kľučkovaní pomedzi lajná spomenula. Pastierske psíky sú také múdre. Stádo sa vybralo opačným smerom, pastier dal pokyn a oni leteli ako o dušu ich zahnať a otočiť im smer. 


V diaľke som zbadala postriežku a už bolo po mojom leňošení v tráve. Keď ma niečo zaujme, tak to musím preskúmať. Cestou som oproti videla starkého o dvoch paličkách ako sa štverá hore kopcom. Doprevádzala ho jedna pani. V prírode sa zdravíme. A ja sa aj niekedy prihovorím. Chválila som ho, že má snahu sa vybrať do náročného terénu, mnohí mladí sedia doma a on by im mohol byť vzorom. Nakoniec sa ukázalo, že starký bol kedysi lesník. Len mi tak srdco zapišťalo. Tušila som, že sa niečo nové dozviem a tak som v plátenej sieťke zapla tajné nahrávanie. Tak si nás vypočujte:


Deduško lesník

Môj objekt záujmu :)







Vysokánska postriežka, keby som sa bola 
šmykla na rebríku, tak ma tam nikto nenájde:)


Bola som úplne pri korune stromu.
Počúvajte ten milý drobný štebot.
Toto sú pre mňa hodnoty.


Takýto som mala odtiaľ výhľad.
Krásny, pokojný. 
Bola by som tam najradšej aj prenocovala.
Postriežka voňala drevom. 
A ja som tam na ňom zanechala túžbu ...



Hodiny na nebi ukazovali neskorší západ.
A to bol signál, že treba ísť domov.
Že tento kus zeme v noci patrí iným. 
Zem bola rozrytá od diviakov.


A myslím, že som aj pridala do kroku :)))
Ale zvedavosť mi nedala, neviem čo to bolo. 
Ale asi medvedíkov úlovok.


Cestou som sa zamýšľala, či toto tu je vodná cesta,
alebo posun platní, asi to druhé.


Človek nikdy nevie, čo ho vonku čaká. Ale stačí chodiť s otvoreným srdiečkom 
a zistíte, že okolo nás je veľa dobrých a múdrych ľudí a prekrásna príroda. Ďakujem Pánbožkova kravička.


S láskou
                       Janka 













sobota 6. októbra 2018

Ľudia sa zabávajú a Zem plače

Nádherné babie leto. Ľudia vyšli do prírody si uchmatnúť kúsok z jej energie. Aj psíky si s radosťou vychutnávajú to teplučko. Občas niektorý pribehne ku mne, dá sa pohladkať a zase uteká k svojmu pánkovi. Neďaleko hrajú chlapci nohejbal, počuť povzbudzovanie, krik a smiech. Obďaleč partia mladých sedí vonku za stolom
a popíja. Zjavne v dobrej nálade. Aj to občas treba.

Slniečko sa predieralo cez koruny stromov 
a triskáče si čmárali po oblohe svoje REKVIEM.


V diaľke Nízke Tatry, naši neochvejní strážcovia, nám neustále pripomínajú našu

MALOSŤ.


A ulita, ako to zase všetko začalo ... 


Len anjeli na oblohe nad nami neustále trpezlivo bdejú ...


Stromy by sa ich chceli dotknúť ...

 ABY SA MOHLI PRED NAMI UKRYŤ V ICH PERUTIACH ... 



Ľudia sa zabávajú, a mne je ľúto ... 

ŽE TOTO TU RAZ NEBUDE ... 


Že prastarý hloh nám už srdiečko neochráni ...


Že rodiace stromy nám viac nedajú svoju energiu ...


Ešte aj môj priateľ baranček akoby to tušil...
Má múdry pohľad VESMÍRU ...



A ČO MY ĽUDIA!!!

KAM SA PODEL NÁŠ VESMÍR ?!










DNES SOM SA BOLA POĎAKOVAŤ NAŠEJ DRAHEJ ZEMIČKE ...

 MALÝ JEJ KÚSOK SA MOHOL ZASE ZHLBOKA NADÝCHNUŤ...


ABY O ROK O TAKOMTO ČASE JU TU ZALIALI BETÓNOM
A PRITLAČILI AUTAMI ...

A NAŠI MÚDRI STARČEKOVIA S HLBOKÝMI KOREŇMI
A DO NEBA VYSOKÝMI KORUNAMI
TU UŽ MEDZI NAMI NEBUDÚ. 


Nádherné babie leto. Ľudia vyšli do prírody si uchmatnúť kúsok z jej energie. Aj psíky si s radosťou vychutnávajú to teplučko. Občas niektorý pribehne ku mne, dá sa pohladkať a zase uteká k svojmu pánkovi. Neďaleko hrajú chlapci nohejbal, počuť povzbudzovanie, krik a smiech. Obďaleč partia mladých sedí vonku za stolom
a popíja. Zjavne v dobrej nálade. Aj to občas treba.

A ja som objala starý sekvoj.

ABY SOM NEBESIAM VYSLALA PROSBU A NÁDEJ, 
ŽE VŠETKO BUDE INAK.



TAKTO SA NAŠA MLADÁ GENERÁCIA ZABÁVA ... 

 


POĎAKOVANIE ... ZA KRÁSU, ZA  ENERGIU, ZA KYSLÍK.



Vyhŕknu vám slzy ... ako mne ...



Započúvajte sa do tichého plaču MATKY ZEME ...



Šípová Ruženka ...



Jiří Šelinger na jednom svojom koncerte spieval len pre mňa.
Vtedy som netušila prečo.

UŽ VIEM. 




S láskou
                       Janka 



sobota 29. septembra 2018

Vlažské orechy

Moji rodičia a starí rodičia žili s prírodou. A ja, ako každé dieťa, som sa učila pozorovaním. Dnes, akoby som našla. Keď je vonku krásne, doma neobsedím. Tento rok je mimoriadne bohatý na úrodu jabĺk. Ja ich mám uskladnené, zavarené, vysušené a ďalšie a ďalšie na spracovanie. A tak sa patrí nášmu Dobrodincovi a matke Zemičke poďakovať za takú štedrosť.


Na potulkách prírodou som našla aj krásny košatý orech. Ako dobrá gazdiná, zobrala som si so sebou tri držiaky z mopov, pod orechom som ich zviazala drôtom a mala som jednoduchý nástroj na obíjanie. 


Pripomenulo mi to detstvo. V Kremnici moja stará mama sa delila o orechy po rodičoch so svojim bratom. Každú jeseň sme ich chodili obíjať. Pre mňa to bol vždy veľký zážitok. Popri záhrade tiekol potok a orech rástol pri jeho brehu. Môj otecko bol na obíjanie orechov špecialista. Vyšplhať sa na starý obrovský orech nie je až taká zábava. Vždy hovorieval: "Keď ste na strome, musíte mať aspoň tri oporné body." Tak aj on, v jednej ruke dlhánsku ťažkú drevenú palicu a druhou sa istil. Zatiaľ, čo sa on šplhal po strome, my dievčatá, ja malinká Babuľka, mamička, stará mama, ale aj môj brat, sme si obuli veľké gumené čižmy aj s hrubými ponožkami a hybaj do potoka. Voda bola na jeseň už studená a kamene šmykľavé. Bolo to výskotu, kým sme zaujali ako tak pevné pozície. Rozostúpili sme sa a v rukách sme držali sieťky, podobné ako podberáky na ryby. Keď sme boli takto pripravení do boja s prudkou vodou, tak sme len zakričali: "Môžeš". Ocko sa na strome rozmáchol tým drúkom po konča konárov 
a orechy len tak cupitali do vody. 
To ste mali vidieť. To bol iný tetrix. Postreh naživo :)))  A koľko kriku a smiechu. 
"Babuľka, chytaj, tam ti ide. Mám ho." A keď som nechytila, tak za mnou bola šanca, že ho niekto ešte chytí. A keď ani ten nie, tak poniže pod mostom ich chytali cigáni. Veru aj pol vrecka si nachytali orechov. Na brehu pri nás stála druhá starká a tá nám plné sieťky orechov priebežne vysypávala do trávy. Vtedy boli potoky ešte čisté. Takto pochytané orechy a aj pozbierané, čo padli do záhrady, sa delili na troje. Urobili sa na zemi tri približne rovnaké kopy, jedna starej mame, druhá jej bratovi a tretia nám. Za obíjanie. 
Pre mňa ako dieťa to bolo vždy veľké dobrodružstvo. A aj odmenka prišla. Mala som čo rozbíjať za domom skalou o betón a papkať čerstvé jadierka. Trpezlivo som ich obielila od tenkej šupky a mňááám. Po toľkých rokoch som včera opäť cítila detstvo. Tú neopakovateľnú chuť čerstvých vlažských orechov. 
Orechy jedávam stále a pravidelne, ale kupujem ich už čerstvo vysušené. Takže chuťou to už nie je ono, ale mám ich rada. Potom sa môžem čudovať, odkiaľ beriem toľký rozum :))) No predsa z orechov. Aj sa podobajú na mozog. Jedzte ich pravidelne. Síce vám múdrosť nedajú, tú si musí zadovážiť každý sám, ale zlepšujú pamäť, bystrosť, pohotovosť. 

No vidíte, toto mi vesmír robí stále. Hrá sa so mnou. Stále a stále mi podsúva srdiečka. Kam sa pozriem, čokoľvek urobím, otvorím, rozlúsknem, samé srdiečko :) Tak Ti ďakujem, aj ja Ťa mám rada.

Vedci prišli na to, že ak sa dívame na hmotu, tak sa ona podľa toho zoskupuje. Je to potvrdzujem, samé srdiečka :)))



  






sobota 15. septembra 2018

Doma v lese

Komu sa nedá ísť do lesa, živý les príde k vám domov. ON LINE. Unikátne, čo sa v lese stále odohráva, ako je tam živo. Dajte si na slúchadlá alebo na reproduktory na celý byt. Celý deň môžete byť v lese. Krásne, upokojujúce. Múdry nápad bratov Čechov. Je to stereo, keď si dáte slúchadlá, tak vám aj mucha preletí z jedného ucha cez hlavu do druhého ucha 


http://www.slowradio.cz/



streda 12. septembra 2018

Využite čas

Stále odkladáme niektoré veci na potom ... zvlášť, ak sú na výkon náročnejšie. Lenže ak ide o rekonštrukciu interiéru, odkladaním vám unikajú životné príležitosti. Ak už máte zastaralý interiér, taký má už energiu vyčerpanú a s ním je iste vyčerpaná aj tá vaša. Človek, ak nemá vitalitu, potom aj ten život tak vyzerá. Bez iskry. A keď sa
k tomu pridajú aj iné okolnosti ako nesprávne usporiadaný nábytok, škodlivé mnohé žiarenia, je toho veľa, na čo treba pri zariaďovaní dávať pozor ... ,
tak osobný rast stagnuje a ani nespomínam chradnutie ...

Budúci rok bude pod vplyvom roztomilého prasiatka, teda aj mňa:) A v centre nielen interiéru, ale aj nášho života bude veľké požehnanie všetkého druhu. Je čas, aby sme sa na to pripravili. Dali svoje príbytky doporiadku. Aby nás podporovali.









Napíšte mi:  jankag888@gmail.com

Budem sa na Vás tešiť.


S láskou
                       Janka