Váhala som, či mám napísať moje priznanie, ale prišiel mi článok, ktorý ma k tomu podporil.
Nedávno som bola v jednom obchodnom reťazci na nákup a tam mali aktuálnu ponuku cibuľovín, z ktorých v lete alebo na jeseň vyrastú kvietky. Na jeseň som si kúpila cibuľky tulipánov, narcisov a ďalších kvietkov a teraz nám aj okoloidúcim robia radosť.
Aj teraz mali ponuku cibuliek, mne sa páčili gladioly, no v jednom balení ich bolo pre mňa zbytočne veľmi veľa. Všimla som si, že jedno balenie bolo niekym zámerne roztrhnuté a cibuľky vysypané.
Zobrala som si z nich dve maličké a strčila do vrecka. Veď už boli aj tak nepredajné
a mnohí tiež tak urobili. A nechcela som ich len pre seba, ale záhradku obdivuje veľa ľudí, ktorí sa okolo prechádzajú. Na jeseň alebo v lete by ich gladioly potešili.
A takto som sa chlácholila chodiac po predajni.
No nepomohlo to.
Čoraz viac som cítila ťažobu na duši a kým som prišla ku pokladniam tá ťažoba bola taká veľká, že som pekne krásne odbehla a dve maličké cibuľky z vrecka vrátila späť k ostatným rozsypaným.
Ako keby mi spadol kameň zo srdca, len tak zadunelo :)))
Mohla som si to odôvodniť ako chcela, bola by to krádež. Nezáleží na tom, že ma nikto nevidel, tým myslím personál a ľudia okolo.
VIDEL TO PÁN BOH!
A DAL MI TO PATRIČNE NAJAVO.
TAK MI ODOBRAL ZO ŽIVOTNEJ ENERGIE,
Z MOJICH VIBRÁCIÍ, KTORÉ SI PESTUJEM A ZVYŠUJEM,
ŽE SOM TO NEVYDRŽALA A MUSELA UROBIŤ NÁPRAVU.
ČO MI NEPATRILO PEKNE VRÁTIŤ.
NIKDY NEBERTE, ČO VÁM NEPATRÍ.
NESTOJÍ TO ZA TO!
ZVLÁŠŤ TERAZ SÚ VIBRÁCIE
ZEME I SLNKA TAKÉ VYSOKÉ,
ŽE VŠETKO SA AJ V NAŠOM ŽIVOTE
VEĽMI ZRÝCHĽUJE,
AJ AKCIA A REAKCIA.
AJ ODMENA, AJ POUČENIE.
NESTOJÍ TO ZA TO!
PRED NÍM SME VŠETCI NAHÍ !
Tu je ten článok:
Zaujímavé - môže to byť
pravda aj podľa Mudr.Alexis Carrel - dostal v r. 1912 Nobelovu cenu za
fyziologiu a medicínu.
Neuveriteľná skutočnosť
Neuveriteľná skutočnosť
Nositeľ
Nobelovej ceny – profesor Dr. Alexis Carrel, nazýva modlitbu najsilnejšou formou energie. Podľa jeho
názoru je to rovnako veľká sila
ako gravitácia.
Známy americký vedec a výskumník Dr. N. J. Stowell
pri jednom neuveriteľnom objave
zmeral silu modlitby. Hovorí: „Bol som cynický ateista, presvedčený, že Boh nie je nič iné ako výplod
ľudského mozgu. Nemohol som veriť
v nejakú živú božskú bytosť, ktorá by nás všetkých milovala a mala nad nami moc.“
Jedného dňa
pracoval na klinike vo veľkom patologickom laboratóriu. Ich úlohou bolo zmerať vlnovú dĺžku a
silu žiarenia ľudského mozgu.
Zistil, čo sa tam deje v štádiu, keď končí život a prichádza smrť.
„Vybrali sme ženu, ktorá umierala na rakovinu
mozgu. Vedela to aj ona. Duševne a
psychicky bola na prekvapenie v poriadku, aj keď jej fyzický stav bol veľmi zlý. Bola veriaca. Krátko pred jej
smrťou sme u nej v izbe
nainštalovali vysoko citlivý prístroj, ktorý nám mal ukázať činnosť v mozgu v priebehu posledných minút života. Na
posteľ sme umiestnili aj malý
mikrofón, aby sme mohli počuť jej slová, ak ešte vôbec bude prejavovať známky života. Boli sme vo
vedľajšej miestnosti. Päť
triezvych vedcov. Plní očakávania a vnútorného napätia sme stáli pred svojím prístrojom. Ručička bola na nule a mohla
sa vychýliť do 500° pozitívnej
hodnoty doprava a do 500° negatívnej hodnoty doľava.“
Ešte nejaký čas
pred opisovanou udalosťou bolo s týmto prístrojom uskutočnené meranie vysielania jednej
rádiostanice, ktorej program bol
vysielaný do éteru silou 50kW; správy museli obehnúť okolo celej zemegule. Meraním vtedy zistili 9° plusovým
smerom stupnice.
Všetko nasvedčovalo tomu, že nastali pre pacientku
jej posledné chvíle. Zrazu počuli,
ako sa začala modliť a velebiť Boha. Prosila Ho, aby odpustil všetkým ľuďom, ktorí jej v živote
ublížili. Ďakovala Mu za silu,
ktorá ju sprevádzala životom a tiež za istotou, že bude patriť Kristovi. Vyjadrovala všetku svoju lásku k
Ježišovi, lásku, ktorá sa nezmenšila
ani jej utrpením. V okamihu, keď Vykupiteľa Ježiša Krista prosila o odpustenie svojich hriechov a
ďakovala Mu, sálalo z nej
nesmierne šťastie.
Otrasení sme stáli pred svojím prístrojom a takmer
sme zabudli na to, čo sme vlastne chceli
preskúmať. Hľadeli sme na seba bez toho, žeby sme sa hanbili za slzy. To, čo som počul, na mňa tak
zapôsobilo, že som plakal ako
dieťa. Naraz – kým sa umierajúca ešte modlila – sme počuli nejaký klepot. Keď sme sa pozreli na prístroj,
videli sme, že ručička ukazovala
500° plus a neustále narážala na najvyššiu hranicu
merania. Objavili a zmerali sme neuveriteľnú
skutočnosť. Mozog umierajúcej
ženy, obracajúcej sa k Bohu, vyvinul 55 krát väčšiu silu, než sme namerali v priebehu vysielania uvedenej
svetovej rádiostanice.“
Neskôr sa dohodli, že urobia trochu iný pokus. Po
príprave prístroja prehovorili
sestričku, aby nejakým spôsobom vyprovokovala jedného pacienta. Ten reagoval hrubými slovami a nadávkami,
tiež na Boha. A znovu to začalo v
prístroji klepať. Zhrozili sa, keď zistili, že ručička sa nachádza tiež na 500°, ale negatívnych.
„V tej chvíli sa zrútil môj ateistický názor na
svet. Stál som pred tvárou
Vševediaceho. Moja neviera sa mi stala úplne smiešnou. Keď som chcel byť voči sebe poctivý, nemohol som pred pravdou
zatvárať oči. Naučil som sa veriť
v Ježiša Krista ako vo svojho Spasiteľa a Vykupiteľa.“
Pri skúmaní dĺžky mozgových vĺn zistil Dr. Stowell obrovské rozdiely.
Sú tak isto individuálne, ako odtlačky prstov.
Kdesi sa zaznamenáva dobro, ktoré robíme, aj zlo, ktoré páchame.
