Milí priatelia,
Tu je článok:
„Ak to urobím,“ odpovedal Richard Wurmbrand, uprene hľadiac na svoju ženu, „stratíš svojho manžela.“Zahľadela sa mu priamo do očí. „Nechcem mať za manžela zbabelca.“ Obaja sedeli na rumunskom “náboženskom kongrese“ krátko po tom, čo komunistické hnutie ovládlo ich krajinu. Zhromaždení kresťanskí pastori, kňazi a farári všetkých denominácií, jeden za druhým, vstávali a chrlili chvály na súdruha Stalina a nové komunistické vedenie, ktoré tisíce kresťanov uvrhlo do väzenia. Keď sa Richard postavil, aby prehovoril, mnohí s nadšením očakávali, že uznávaný farár podporí ich víziu. No on namiesto pochvaly komunistov vyvýšil Ježiša Krista ako jedinú cestu k spaseniu. „Naša vernosť by na prvom mieste,“ povedal zhromaždeniu, „mala patriť Bohu, nie komunistickým vodcom.“ Zhromaždenie sa naživo vysielalo do celého Rumunska a Richardovu výzvu počuli tisícky ľudí v krajine. Keď si komunistickí funkcionári uvedomili, akú šarapatu im Richard pôsobí, vtrhli na pódium. Richard utiekol zadnými dverami, no odvtedy bol prenasledovaný mužmi tej doby. Neskôr strávil štrnásť rokov vo väzení.
dnes som čítala článok, ktorý sa dotkol môjho srdca. Pred jedenástimi rokmi som ochránila na porade človeka, ktorého neprávom obvinili. Hovorím o vysokopostavených ľuďoch. Všetci prítomní mlčali, aj keď nám všetkým bolo jasné, že išlo o pripravovanú pascu. Tento nevinný človek sa nevedel sám ubrániť, pretože vo funkcii a vôbec vo finančnej spoločnosti bol len dva týždne a ani nevedel, o čo vlastne ide. Každý vtedy zbabelo mlčal ako voš pod chrastou, aby si uchránil svoju kožu. No neuchránil. Postupne prišli všetci zbabelí o prácu. Agresorka tiež a dnes chodí ledva o barliach, čo ju bolia bedrové kĺby. Cez bedrové kĺby prechádza meridián pečene a kto v sebe nemá lásku len zlosť a nenávisť, tak takto trpí. Druhá agresorka Viedenčanka, ktorá sa k nej pridala, skončila vo Viedni na psychiatrii a predčasne za svoje správanie musela odísť do dôchodku. Neteší ma to, ale sledovanie osudov, aj toho nášho, je poučné.
Vždy je čas skoncovať so zlom.
"Ak si ešte blúdiacou ovečkou, neboj sa,
Dobrý Pastier ťa hľadá, nebude ťa hrešiť,
ale ťa vezme na plecia a bude sa ti radovať."
Vždy je čas skoncovať so zlom.
Pred Bohom sme všetci nahí. Nemožno mlčať, ak sme svedkami krivdy. Mlčaním podporujeme agresora a tým sme vinní aj my. Treba počítať s tým, že to zlo sa vyleje na nás, ale v tej chvíli to nie je dôležité. Na mňa to zlo útočí dodnes, ale verím, že spravodlivý pozemský súd ho zastaví. Ten Boží súd určite.
Dôležitá je pravda a statočnosť.
Dôležitá je Láska.
Hlas svedomia je naše kormidlo.
Odmenou ste mi Vy, moji milí priatelia.
Za moju odvahu som prišla o lukratívnu prácu,
ale našla som svoju vášeň, svojho koníčka,
radosť z tvorivej práce.
Stretla som Vás.
Odmenou ste mi Vy, moji milí priatelia.
Za moju odvahu som prišla o lukratívnu prácu,
ale našla som svoju vášeň, svojho koníčka,
radosť z tvorivej práce.
Stretla som Vás.
Tu je článok:
Rozšíril som evanjelium Kristovo. Rímskym 15:19
RUMUNSKO: SABINA WURMBRANDOVÁ
Sabina Wurmbrandová sa natiahla a štuchla manželovi do ramena. „Richard,“ prudko ho oslovila, „vstaň a zmy túto hanbu z Ježišovej tváre. Pľujú mu do nej!“
„Ak to urobím,“ odpovedal Richard Wurmbrand, uprene hľadiac na svoju ženu, „stratíš svojho manžela.“Zahľadela sa mu priamo do očí. „Nechcem mať za manžela zbabelca.“ Obaja sedeli na rumunskom “náboženskom kongrese“ krátko po tom, čo komunistické hnutie ovládlo ich krajinu. Zhromaždení kresťanskí pastori, kňazi a farári všetkých denominácií, jeden za druhým, vstávali a chrlili chvály na súdruha Stalina a nové komunistické vedenie, ktoré tisíce kresťanov uvrhlo do väzenia. Keď sa Richard postavil, aby prehovoril, mnohí s nadšením očakávali, že uznávaný farár podporí ich víziu. No on namiesto pochvaly komunistov vyvýšil Ježiša Krista ako jedinú cestu k spaseniu. „Naša vernosť by na prvom mieste,“ povedal zhromaždeniu, „mala patriť Bohu, nie komunistickým vodcom.“ Zhromaždenie sa naživo vysielalo do celého Rumunska a Richardovu výzvu počuli tisícky ľudí v krajine. Keď si komunistickí funkcionári uvedomili, akú šarapatu im Richard pôsobí, vtrhli na pódium. Richard utiekol zadnými dverami, no odvtedy bol prenasledovaný mužmi tej doby. Neskôr strávil štrnásť rokov vo väzení.
Väčšina z nás pravdepodobne nikdy nebude čeliť výzve postaviť sa za Ježiša pred celým národom. No všetci sme povolaní stáť za Ním každý deň, kdekoľvek sme. Nezáleží na veľkosti publika, ktorému svedčíme, ale na úprimnosti našej výpovede. Náš život možno nezávisí od toho, čo hovoríme, ale naše zamestnanie môže byť podmienené naším rozhodnutím vyjadriť svoje presvedčenie. Môžeme stratiť mnohé vzťahy. Dokonca sa môžeme odcudziť vlastnej rodine. V každom prípade je oveľa lepšie znášať následky svojho presvedčenia, než ľutovať jeho viditeľný nedostatok. Kedy a kde sa dnes chopíš príležitosti postaviť sa za Krista?
Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára