Milí priatelia,
ak vás zaujímajú klenoty našej literatúry, môžete si nájsť zaujímavé diela na stránke:
Okrem klasickej poézie a prózy si môžete nájsť aj literatúru o mágii našich predkov,
o hospodárení na poli i doma, o varení, o umení, o slovanských národoch a ich jazykoch...
o hospodárení na poli i doma, o varení, o umení, o slovanských národoch a ich jazykoch...
Na konci tohto príspevku vám ponúkam link na almanach, ktorý zvyknem sledovať.
Jozef Ľudovít Holuby:
Magické rastliny
U Číňanov platí koreň Žín-seň (Panax Schin-seng L.) od pradávnych až po naše časy za liek zázračný proti všetkým chorobám, za omlaďujúci a najbezpečnejší prostriedok k predĺženiu života, asi tak, ako sa v stredoveku po Europe vychvaľovala Rosička (Drosera rotundifolia L.), kde-tu aj po rašeliniskách Slovenska rastúca, ktorej sa nie žartom, ale celkom vážne pripisovala moc, predĺžiť život ľudský až — do súdneho dňa! Koreánsky Žín-seň platí za najlepší a je vždy monopolom čínskych cisárov. Ani teraz neumiera žiaden bohatý Číňan bez užívania drahého, zlatom plateného Žín-seňu, aby sa mu život, čo len dosť málo, predĺžil; chudobní si, pravda, tejto panacey[6] dopriať nemôžu. Všeobecne sa myslí, že Žín-seň človeka tučným a mladým robí, a že tučnosť za najväčšiu krásu platí a mladým každý rád by hodne dlho zostával, nešanuje copatý boháč čínsky peňazí, len aby sa týmto, vzácnym liekom nadostač zaopatril. Číňania pevne veria, že tento zázračný koreň je duchom (daemonom), ktorý sa vie ztratiť a neviditeľným urobiť, aby ho ľudia nenašli; ba vlk, tyger, leopard a had strážia ho pred ľuďmi, tak že jeho vykopávanie vždy s veľkým nebezpečenstvom býva spojené. Keď r. 1882 cisárovná Hoi-tai-ho nebezpečne ochorela, vybrali sa najoddanejší ctitelia hľadať pre ňu tento životodárny koreň. Po mnohých nebezpečenstvách a dobrodružstvách, pričom niektorí aj o život prišli, našli hľadaný Žín-seň a s veľkou slávou ho cisárovnej doniesli, a keď cisárovna ozdravela, pripisovalo sa to jedine čarovnej moci tohoto vzácneho koreňa. Ešte i to sa o ňom hovorí, že vo tme svieti a tak sa prezradzuje, vykopaný ale smie byť len na svitaní, s veľmi složitými obradmi, aby z moci svojej ničoho neztratil a účinky jeho sa neoslabily. Má vraj podobu nahého ľudského tela, a tým upomína veľmi na Mandragoru. Ďalšia podobnosť Žín-seňu s Mandragorou aj v tom záleží, že si ho bohatí Číňania v sklených truhličkách na tmavožltom hodvábe uložený v domoch opatrujú ako bôžika, požehnanie donášajúceho. Koreň ten je asi na 1 dcm dlhý a v priemere 2 cm hrubý.
Jozef Ľudovít Holuby:
Magické recepty
http://zlatyfond.sme.sk/dielo/906/Holuby_Magicke-recepty/1
Abis premohel neprateluv.
Napíš na bukovem liste tito slova: Gabriel, Rafael, — a nebude hnev.
Abis premohel neprateluv.
Napíš na bukovem liste tito slova: Gabriel, Rafael, — a nebude hnev.
Pavol Socháň:
Svätojanské ohne na Slovensku
Pavol Socháň:Starobylé zvyky slovenských roľníkov pri poľnej práci
Juraj Fándly:
Piľní poľní aj domajší hospodár
Ženského hospodárstva katekizmus
Spitováňí. Které sú tí peť hlavné částki, po kterích sa poznává piľná gazďina?
Odpoveď.
Prvňá: po svojém piľném ranostaji a čistotnéj oďeve; po svojích čistotních ďítkách.
Druhá: po svéj čistotno uklúďenéj izbe, kuchiňi, komorí, po čistotném kuchinském rádu.
Treťá: po svojích poslušních a čistotních služebních ďívkách, aj po tem sa poznává piľná gazďina, keď na služebné ďívki všetki domajšé práce ňespoľíhá, aľe keď jích sama z rána, z večera piľno dohľídá.
Štvrtá: poznať ju téš po píľném a dobrém šiťú, praňú, kucharstvú, pečeňú.
Pátá stránka ženského hospodárstvá je tá, s kteréj gazdiňu poznať piľnú, keď v ľéťe piľno kravičkí, kurátká, husički a inší kríďeľní hid téš dobre opatruje. —
Prídavek jejího piľného hospodárstvá je veľmi potrební tento, abi nazbírala v léťe do Jána mnoho másla a v zime do hromníc mnoho prádla, to jest prádze.
Staré kuchárske knihy, vybavenie kuchyne,
druhy korenín a byliniek, recepty:
Ján Babilon:Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči – úvod a slovníček
http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1286/Babilon_Prva-kucharska-kniha-uvod-a-slovnicek/1Ján Babilon:Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči – Diel
Ján Babilon:Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči – Diel II
Ján Čaplovič:
Obrázky zo Slovenska
http://zlatyfond.sme.sk/dielo/862/Caplovic_Obrazky-zo-Slovenska/1
Čo sa výzoru týka, obyvatelia hôr a hlavne Karpát sú štíhleho a vysokého vzrastu, čím sa líšia od obyvateľov rovín. Je zaujímavé, že keď sa Slováci z Karpát presťahujú do nížinných oblastí, postupne sa prispôsobia svojím vzrastom a celkovým výzorom obyvateľom roviny.
Obyvatelia severných oblastí, Spišiaci, sotáci a ostatní, ktorí žijú v Karpatskom pohorí, majú najčastejšie plavé vlasy, bielu tvár, sú štíhli a vysokí a majú pevnú, kostnatú postavu. Čím viac na juh sú tváre červenšie, vlasy černejšie a pokožka tmavšia.
Tí, ktorí sa živia najmä zemiakmi, ako napríklad Oravci a Liptáci, sú drobnejší, majú viditeľne zväčšené a ochabnuté brucho, čo má na svedomí ich strava.
Toto zvyknem sledovať:
ALMANACH - užitočné rady na každý deň podľa Luny:
Po otvorení si kliknite na príslušný deň:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára